Pálenie posvätnej knihy islamu, ku ktorému došlo v januári pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme, vyvolalo vlnu nevôle medzi moslimami, protesty a výzvy na bojkot švédskych výrobkov. Prispelo to aj k tomu, že Turecko blokuje schválenie žiadosti Švédska o vstup do NATO.
Po januárovom incidente sa polícia rozhodla nepovoliť dve žiadosti o podobné zhromaždenia: jedno chcela vo februári zorganizovať súkromná osoba a druhé organizácia Apallarkerna. Na týchto protestoch pred veľvyslanectvami Iraku a Turecka v Štokholme malo dôjsť k páleniu Koránu.
Polícia svoj zákaz zdôvodnila tým, že v dôsledku januárového protestu sa zvýšila hrozba útokov voči Švédsku.
Organizátori oboch februárových protestov podali proti rozhodnutiu polície sťažnosť. Súd prvej inštancie im dal za pravdu a uviedol, že uvedené obavy o bezpečnosť neboli dostatočné na to, aby polícia obmedzila právo usporadúvať demonštrácie. Polícia sa proti tomuto rozsudku odvolala, no švédsky odvolací súd pôvodný verdikt potvrdil.
Obavy o bezpečnosť, na základe ktorých polícia protesty nepovolila, nemali podľa odvolacieho súdu "dostatočne zjavné prepojenie na plánované zhromaždenia". Proti rozsudku je možné ešte podať odvolanie na najvyššom administratívnom súde.
