Dnes sú tu ako doma a každý rok si sem prídu vypiplať nové potomstvo. Keď sokolíci prvý raz prišli, Vladimír sa potešil. „Usadili sa do kvetináča a tam si urobili hniezdo. Zniesli vajíčka a keď boli sokolíky veľké a odleteli, odišli aj rodičia,“ hovorí s úsmevom o začiatku jeho spolubývajúcich. Preto na ďalší rok nenechal nič na náhodu.
„Poradil som sa s ornitológom a ten mi dal pre nich búdku, ktorú som namontoval. Na ďalší rok sa vrátili a zahniezdili v nej,“ ukazuje Vladimír. Tento rok do búdky prišli znova, nakládli vajíčka a už čoskoro sa z nich vyliahnu malé sokolíky. „Je to takto super, je menej bordelu z trusu, aj mi nezničia úrodu,“ smeje sa.
Chodia ich krúžkovať
Nitran vraví, že vďaka búdke vedľa seba bezproblémovo fungujú a nikto nikoho neruší. „Zvykli sme si na seba. Dokonca aj keď ich natáčam a je tam otec, tak ma nechá. Je to stále tá istá rodina, poznám ich aj podľa toho, že samica je plachšia ako samec, čo je dosť výnimočné. Zvyčajne je to naopak,“ opisuje podnájomníkov.
Pomáhajú mu aj odborníci. „Vždy keď majú malé 10 dní, zavolám ornitológa, aby ich zakrúžkoval. Ja sa z nich mimoriadne teším, niektorí ľudia sa sťažujú, že zahniezdené sokoly robia rámus, ale ja to tak nevnímam. Beriem to ako spestrenie balkónového života,“ uzavrie.
