Kedy ste sa osobne stretli naposledy?
Na nakrúcaní záverečnej časti Horná Dolná, ale boli sme v neustálom kontakte cez telefóny a iné dostupné komunikačné siete. Dano mi posielal pesničky, ktoré zložil, pýtal sa na môj názor. Poslal mi klip, keď urobil demonahrávky svojich diel. Mali sme príjemný kamarátsky vzťah a mňa veľmi tešilo, že ho zaujíma môj názor. Napokon, zažili sme spolu krásnych deväť rokov pri nakrúcaní Hornej Dolnej, to nie je maličkosť. Stretávali sme sa takmer denne. Veľmi sa mi páčila jeho detská tvorba a sám Dano hovoril, že to tvoril pre svojich synov a myslím si, bez akéhokoľvek pátosu, že patria k vrcholu hudobnej tvorby pre deti.
O čom okrem muziky a herectve ste dokázali filozofovať?
Dano bol aj duchovne veľmi založený a často sme sa spoločne zamýšľali nad životom, prečo sme tu, na čo sme tu. Toto sme však nedotiahli do konca, nevyriešili sme to, a to ma naozaj mrzí.
Budete spomínať aj na nejakú konkrétnu výnimočnú situáciu či príhodu z nakrúcania Hornej Dolnej?
Ešte je na spomienky príliš skoro, sám si to musím uložiť v sebe, že Dano už bude len v spomienkach. Nie som dobrý respondent na túto otázku a momentálne mi naozaj nič nenapadá. Možno o pol roka, o rok...
Čo si herec na svojom zosnulom kolegovi najviac vážil? Sťažoval sa niekedy na zdravotné problémy? Celý rozhovor s Petrom Sklárom o Danielovi Heribanovi († 43) nájdete v Novom Čase Nedeľa.
