Pri koncentrácii jedenásť percent sa životnosť hlodavcov zvýšila o päťdesiat percent. V atmosfére pri hladine mora je koncentrácia kyslíka okolo dvadsaťjeden percent. Koncentrácia tohto plynu v atmosfére klesá s rastúcou nadmorskou výškou. Práve nižší obsah kyslíka vo vysokých nadmorských výškach spôsobuje malátnosť, únavu a ďalšie symptómy horskej choroby. Je preto trochu paradoxné, že u hlodavcov atmosféra zodpovedajúca vrcholu hory Mount Everest predlžuje život.
Podľa fyziológov by dýchanie menšieho množstva kyslíka mohlo znížiť poškodenie buniek a spomaliť proces starnutia. Nebolo jasné, či je možné výsledky štúdie zopakovať u ľudí, ale z výskumov u ľudskej populácie vyplýva, že ľudia, ktorí žijú vo vyšších nadmorských výškach, žijú dlhšie ako ich rovesníci žijúci pri mori.
Vedci z Massachusetts porovnali životnosť myší v atmosfére s jedenástimi percentami kyslíka so životnosťou myší, ktoré žili v atmosfére s dvadsaťjeden percentami kyslíka. Prvá skupina žila v priemere 23,6 týždňa, zatiaľ čo druhá 15,7 týždňa.
„Je predčasné špekulovať o dôsledkoch týchto zistení na ľudské starnutie. Existuje však niekoľko zaujímavých indícií z epidemiologického výskumu, že život vo vysokej nadmorskej výške, kde je nižšia koncentrácia kyslíka, by mohol predĺžiť strednú dĺžku života a znížiť záťaž chorobami súvisiacimi s vekom,“ uviedol k výsledkom experimentálneho výskumu jeden z autorov, pľúcny lekár doktor Roger Roberts z Massachusettskej všeobecnej nemocnice.
