Seriál sa odohráva v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Čo z tohto obdobia by ste vrátili späť a čo, naopak, nie?
Lesana: Páčili sa mi základy slušného správania, všeobecne slušnosť v tej dobe. Ľudia sa dlho chystali, aby vôbec mohli niekam ísť, viac sa na to dbalo. Tým, že žijeme v uponáhľanej dobe, tak sa na to zabúda a veľakrát ideme aj do umeleckej inštitúcie v teplákoch. Nevrátila by som už celý spoločenský kontext. Pre ženy to v tej dobe bolo oveľa ťažšie ako dnes. Len málo z nich sa dokázalo presadiť, lebo neboli rešpektované v mužskej sfére, napríklad čo sa týka biznisu, vedy.
Petra: Na danej dobe ma fascinuje to, že mnoho vecí nebolo tak ľahko dostupných – či už to boli informácie, kultúra, umenie, móda. Napríklad pre novú platňu ľudia stáli v dlhých radoch, aby si ju mohli kúpiť. Dnes si človek klikne na internete a všetko má na dosah ruky. Často si ani neuvedomujeme ten luxus a zároveň nadbytok toho, čo máme. Bola by som veľmi nerada, ak by sa vrátilo čokoľvek z politického kontextu, napríklad to, ako sa rozdeľovala celá spoločnosť, i keď sa to do istej miery deje aj teraz. Máme už však veľa zdrojov, z ktorých môžeme vidieť, ako to dopadlo v minulosti, a poučiť sa z toho. Dúfam, že tých múdrych a poučených bude čím ďalej, tým viac.
Páčila sa vám vtedajšia móda a líčenie?
Petra: Výnimočne sa tak obliecť na nejakú príležitosť je skvelý pocit. Rada sa nechám dobovo učesať a nalíčiť, no pravdou je, že do dnešnej doby je to veľmi nepraktické. Šaty, ktoré máme možnosť nosiť aj v Dunaji, obmedzujú pohyb, na ktorý sme dnes zvyknutí, takže by som komfort za dobový štýl nemenila.
Lesana: Mám veľmi rada šaty, ale nikdy som nebola zvyknutá nosiť ich tak často ako v seriáli silonky a lodičky. Topánky na vysokom podpätku vám úplne zmenia postavenie tela. Aj mňa to prirodzene prinútilo vystrieť sa.
Existujú podľa vás stále džentlmeni, akí boli kedysi?
Petra: Myslím si, že dnes sa džentlmenstvo prejavuje inak ako kedysi, a som z toho úprimne šťastná. Mám okolo seba mnoho gentlemanov alebo, inak povedané, milých a slušných mužov. Oveľa viac si na mužovi cením to, že ma vníma ako seberovného partnera, než to, že mi podrží dvere. Tie si otvoriť dokážem, ale bez vzájomnej ľudskej úcty to ďaleko nedotiahneme.
Lesana: Otázkou je, čo to vlastne byť džentlmen znamená. Či to, že vám muž podrží dvere, ale myslí si, že ste menejcennejší človek než on, pretože to často tak cítim. Takže novodobé džentlmenstvo je aj podľa mňa o tom, že vás niekto vníma ako seberovného.
Krausková a Dubayová sú kamarátky aj v súkromí. Spoločne sa rozhovorili o tom, ako vnímajú svoju slávu a čo v živote chystajú. Priznali tiež, aké to je pracovať v obklopení veľkých hereckých mien, či majú nejaké hviezdne maniere a ako spoločne zvládajú náročné scény. To všetko sa dočítate v Novom Čase Víkend.
