Pre TASR dodala, že poľovné združenia požiadali o to, aby mohli na viaceré miesta na Poľane monitorovať fotopasce. "Potrebujeme vedieť, čo sa v hore deje. Situácia sa vyhrotila vlani, keď medvede chodili k rodinným domom," spresnila s tým, že v súčasnosti ich ich na Poľane odhadujú do 300.
Pripomenula, že vegetačné obdobie je posunuté a medvede tak začali k obydliam chodiť už aj vo februári. "Predpokladáme, že keď začnú dozrievať prvé plody, budú prichádzať aj naďalej, a to aj na polia. Je to ich neprirodzené správanie," doplnila.
CHKO podľa jej slov upozorňuje, že to nie je v poriadku a s populáciou sa niečo deje. "Jej zmena správania je prudká. Medvedice sa približujú k ľudským sídlam, čo pre ne nie je charakteristické. Obyčajne si chránia mláďatá," zdôraznila s tým, že na niektorých miestach sa vyskytujú aj medvedice s mláďatami i so samcom. "Je to veľmi nezvyčajné, pretože je možné, že samec môže mladé zabiť, a my na túto skutočnosť nereflektujeme," upozornila a podotkla, že na Slovensku je dlhodobo zanedbaná regulácia.
Konštatovala, že klimatická zmena sa prejavuje aj na Poľane. "Vzrastá nutričná hodnota prirodzených porastov a drevín, rozsah bučín i dubín, čo je prirodzená potrava pre medvede. V dostatočnej miere tak prežívajú a nemajú nepriateľa," objasnila.
Riaditeľka CHKO poznamenala, že situáciu na Poľane nemožno porovnávať s Nízkymi Tatrami, Malou či Veľkou Fatrou. "Čo sa týka geologického podložia, rozprávame sa o úplne inom biotope a ekosystéme. Poľana má svoje špecifiká. Nemáme turistické centrá, tu je naozaj problém taký, že sa populácii darí," uzavrela s tým, že zver tak prekročila mieru plachosti.
