Doterajšie znenie vatikánskej ústavy, na základe ktorej vo vatikánskej Pápežskej rade zasadali výlučne kardináli, zaviedol v roku 2000 vtedajší pápež Ján Pavol II., ako novelizáciu predchádzajúceho ústavného dokumentu z roku 1929.
František sa rozhodol pre reformu ústavy, aby "reagoval na potreby dnešnej doby". Podľa Vatikánu ide o súčasť širšieho reformného úsilia, ktoré sa František snaží realizovať počas svojho vyše desať rokov trvajúceho pontifikátu.
Súčasťou novozavedených zmien je aj sprísnenie pravidiel tvorby rozpočtu, ktorý bude musieť zabezpečiť "rovnováhu príjmov a výdavkov" vatikánskeho štátu a riadiť sa pritom pravidlami účtovníctva a "zásadami jasnosti, transparentnosti a spravodlivosti".
Pápež aj v novom znení vatikánskej ústavy potvrdil "plnosť vládnej moci" najvyššieho veľkňaza, "ktorá zahŕňa zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc". Zároveň sa potvrdzuje aj "osobitný charakter a autonómia vatikánskeho právneho systému“, odlišného od právneho systému Rímskej kúrie.
Nové znenie ústavy Mestského štátu Vatikán by malo vstúpiť do platnosti 7. júla, píše agentúra DPA.
