Najväčší problém zamestnať sa mali u nás vlani absolventi stredoškolských odborov nábytkárskej výroby, manažéri výroby a kontroly v automobilovom priemysle, krajčíri a prevádzka obchodu – propagácia. Pri týchto odboroch miera nezamestnanosti dosahovala až 100 %.
Problém zamestnať sa mali aj krajčíri dámskych odevov, komerční pracovníci v doprave – dopravná logistika, absolventi odborov cestovný ruch, elektrotechnika a inštalatér vodovodných zariadení, kde sa miera nezamestnanosti pohybovala v rozmedzí od 80 do 97 %.
Údaje pochádzajú zo septembra 2013 z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo školstva ich teraz zverejnilo v Správe o mládeži 2014, ktorú predkladá vláde SR. Text vypracovala priamo riadená príspevková organizácia ministerstva IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.
Keď ponuka nesedí s dopytom
Rezort školstva aj v tomto materiáli upozorňuje na to, že naše stredné školy neprodukujú to, čo žiadajú zamestnávatelia. "Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reagujú na aktuálne potreby trhu práce, ktorý je ovplyvnený poklesom počtu mladých ľudí, zánikom tradičných zamestnávateľov, zmenou zamerania výroby a služieb, vznikom malých zamestnávateľov – živnostníkov, príchodom nových zahraničných investorov," uvádzajú tvorcovia správy. Navyše, praktické vyučovanie absolvuje priamo u zamestnávateľov len 3,8 % žiakov stredných odborných škôl, čím sa znižuje pripravenosť žiakov na požiadavky zamestnávateľov.
Zlepšenie si ministerstvo školstva sľubuje od zmien v zákone o odbornom vzdelávaní, ktoré posilňujú vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania. "Celkovú situáciu by mali zlepšiť analýzy a prognózy trhu práce, aktívnejšia účasť zamestnávateľov pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania ako aj spoluúčasť na realizácii odborného vzdelávania a prípravy - praktické vyučovanie u zamestnávateľov," uvádza rezort školstva. Zamestnávateľov chcú motivovať, aby sa na vzdelávaní podieľali, a to daňovými stimulmi.
Ako sme na tom v svetovom rebríčku?
Slovensko sa nachádza na šiestom mieste krajín Európskej únie s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí (33,6 %). Medzi ľuďmi vo veku od 15 do 24 rokov sa na nej podieľali najmä osoby s úplným stredným odborným vzdelaním, s učňovským vzdelaním bez maturity a so základným vzdelaním, ktoré tvorili približne 78 – 81 % z celkového počtu nezamestnaných mladých.
Skutočne varovným je podľa správy podiel mladých ľudí, ktorí už dlhšie nepracujú, neštudujú, ani sa inak nevzdelávajú. Označujú sa ako tzv. NEET (not in education, employment or training). Slovensko má jeden z najvyšších percentuálnych podielov NEET – 18,7 %, v porovnaní s európskym priemerom 15,4 % v roku 2011.
Správa o mládeži 2014 je v poradí druhým takýmto materiálom, ktorý prezentuje súčasný život mladých ľudí na Slovensku na základe výskumov, prvýkrát vznikol v roku 2010. Jej hlavným cieľom je zmapovať aktuálne podmienky života mladých ľudí a stanoviť ciele štátnej politiky pre oblasť detí a mládeže.
