Krátkodobú výstavu Pecunia non olet, ktorá mala premiéru v minulom roku, môžu vidieť návštevníci múzea od piatku do 6. mája, informoval riaditeľ múzea Ľubomír Opáth.
Názov výstavy Pecunia non olet alebo peniaze nesmrdia je odvodený od výroku, ktorý pripisuje rímskemu cisárovi Vespasianovi. Ten z dôvodu naplnenia pokladnice neváhal zdaniť aj rímske verejné toalety.
V zavádzaní razenia mincí nesú primát dvaja panovníci, lýdsky kráľ Gýges v Malej Ázii a kráľ Feidón na ostrove Aigína v Stredozemnom mori. Mince z elektrónu, zliatiny zlata a striebra pochádzajú z obdobia 650 rokov pred naším letopočtom. Údajne najstaršie bankovky pochádzajú z Číny zo 7. storočia nášho letopočtu. Čínsky cisár sa rozhodol tlačiť peniaze pre nedostatok medi.
V Európe boli prvé bankovky tlačené 16. júla 1661 v Štokholme. Na území dnešného Slovenska boli prvé bankocedule vydané o 100 rokov neskôr v júli 1762 za čias Márie Terézie. V marci 1811 cisárskym patentom pre narastajúci obrovský dlh monarchia vyhlásila bankrot a bankocedule stratili 80 percent hodnoty.
