Trest smrti je v ruskom trestnom zákonníku stále zakotvený, v krajine sa však neuplatňuje z dôvodu moratória, ktorého existenciu potvrdzujú rozhodnutia Ústavného súdu z rokov 1999 a 2009. V danom návrhu zákona sa počítalo s úplným odstránením slovného spojenia "trest smrti" z trestného zákonníka.
Diskusia o návrate k trestu smrti sa v Rusku oživila po vpáde ruskej armády na Ukrajinu. Opakovane s takýmito návrhmi vystúpil podpredseda Bezpečnostnej rady a ruský exprezident Dmitrij Medvedev. Novým impulzom pre diskusiu bola nedávna vražda prokremeľského vojenského blogera Vladlena Tatarského v centre Petrohradu, po ktorej viacerí vládni predstavitelia a propagandisti vyzvali na zrušenie moratória na trest smrti.
Iniciátormi návrhu zákona boli poslanci z frakcie Zväzu pravicových síl vrátane opozičného lídra Borisa Nemcova, zavraždeného v roku 2015, ako aj autora ekonomických reforiem v Rusku Jegora Gajdara, ktorý zomrel v roku 2009. V roku 2021 zomrel aj ďalší predkladateľ, ľudskoprávny aktivista a sovietsky disident Sergej Kovaľov.
Ďalšia navrhovateľka, ekonómka a mentorka v oblasti podnikania Irina Chakamadová, odišla z politiky. Spomedzi navrhovateľov zákona v politike naďalej pôsobí Pavel Krašeninnikov, ktorý je predsedom ústavného výboru Dumy, pričom v súčasnosti je členom vládnucej strany Jednotné Rusko.
Vrátenie návrhu zákona autorom Duma zdôvodnila formálnymi požiadavkami vyplývajúcimi z rokovacieho poriadku a snahou zbaviť sa "pozastavených" návrhov zákonov, ktoré už roky ležia vo výboroch.
