V prvom prípade 42-ročnému mužovi fiktívny pracovník banky telefonicky oznámil, že má schválený úver na svojom bankovom účte. Ten však oznámil volajúcemu, že muselo ísť o omyl, že v tejto banke účet nemá. Prezradil však, kde skutočný účet má. O chvíľu volal iný muž, ktorý volanému oznámil, že jeho účet v banke bol napadnutý. Tvrdil, že niekto použil jeho občiansky preukaz a na jeho meno založil iný účet. Volajúci tvrdil, že je potrebné si zobrať úver, pretože po tom, ako banka začne vo veci napadnutých účtov konať, budú peniaze klienta zablokované.
Muž ponuku od údajného pracovníka banky prijal. Postupoval presne podľa jeho inštrukcií, zobral si úver, pričom navštívil aj pobočku banky. Pred jej pracovníkmi sa však na pokyn volajúceho o zablokovanom účte nezmienil. Vybral peniaze a prostredníctvom kryptomatu vložil cez QR kód 20.000 eur do kryptomeny.
Medzitým mu volal muž, ktorý sa predstavil ako policajt a volaného utvrdzoval v tom, že vo veci už koná aj polícia v Nitre. Následne mu začali chodiť správy, že jeho úver sa už spláca a postupne mu z kryptomenového účtu zostal nulový zostatok.
Rovnako prišiel o peniaze aj ďalší 42-ročný muž z okolia Nitry. Ten do tejto operácie investoval 34.500 eur, ktoré mu banka poskytla ako úver.
