Banky zatiaľ mlčia
Vlčan vidí dočasný zádrh v tom, že Slovensko, na rozdiel od iných krajín, nesleduje príjmy jednotlivých domácností a môže tak mať problém adresovať pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Heger s Vlčanom súhlasí aj v tomto bode. „Predseda vlády tiež viackrát poukázal na to, že v súvislosti s väčšou adresnosťou pomoci naráža Slovensko na problém s dátami,“ odpísal nám Neumann. Nie všetci ekonomickí experti si však myslia, že ide o neprekonateľný problém. Už teraz totiž samotné domácnosti musia deklarovať, aký majú príjem, ak žiadajú napríklad o dávky v hmotnej núdzi.
Ako by Vlčanom navrhnutý systém v praxi fungoval, ešte nie je úplne jasné. Minister je však presvedčený, že pre banky by nebol problém na základe dohody s vládou vydávať potravinové kreditky sociálne najslabším. Kontaktovali sme v tejto súvislosti Slovenskú bankovú asociáciu aj jednotlivé banky, k otázke sa však zatiaľ nechcú vyjadrovať, keďže ich vláda v tejto veci zatiaľ nekontaktovala.
Je to dobrý nápad
Vladimír Baláž, ekonóm, Prognostický ústav SAV
Ide o pomerne štandardný nástroj pre nízkopríjmové vrstvy, ktorý existuje napríklad aj v USA alebo vo Veľkej Británii, kde sa to volá foodstamps (potravinové kolky), čiže nebolo by to len slovenské špecifikum. Je to pre tie najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, je to adresné a je to určené na potraviny, nie na alkohol alebo nejaký iný spotrebný tovar. Myslím si, že je to dobrý nápad. Zaviesť to bude asi náročné, ale neviem odhadnúť, koľko to môže trvať. Nie celkom platí, že sa to nedá zaviesť bez sledovania príjmu domácností. Aj ak chcete dostať príspevky v hmotnej núdzi alebo nejaké iné dávky, musíte predsa preukázať situáciu celej domácnosti. Je to teda na pleciach žiadateľov.
Radšej prerobme dávky
Michal Páleník, ekonomický analytik
Je to jeden zo spôsobov pomoci chudobným ľuďom a môže im to dopomôcť k tomu, aby mali štandardný a ako-tak dobrý život. Avšak obnovovať stravenkové firmy s ich kartelmi mi nepridá ako šťastné riešenie. Toto totiž zase bude musieť byť viac-menej niečo podobné ako stravenky. Určite by bolo oveľa vhodnejšie prerobiť systém dávok v hmotnej núdzi tak, aby bol funkčný a aby sa nestávalo to, čo sa stáva v súčasnosti, keď dávky v hmotnej núdzi meškajú 1,5 roka za infláciou. Navyše, za posledných desať rokov klesli o 16 %. Skôr by sme sa teda mali pozrieť na dávky v hmotnej núdzi namiesto kriesenia stravenkových kartelov.
