Strana SaS sa naopak spolieha na zlepšovanie podnikateľského prostredia a zamerala by sa v prvom rade na poľnohospodársku prvovýrobu. V nedeľňajšej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedli predseda SaS Richard Sulík a poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD).
"Slovensko má 15,1-percentnú infláciu a eurozóna 8,6 %," uviedol Kamenický. Ešte vyššie, a to na úrovni až 29 %, je podľa neho zdražovanie potravín, pričom jednu z príčin vidí Kamenický vo vysokých maržiach obchodných reťazcov. "Hovoríme o tom, že reťazce sa tu majú ako prasce v žite na Slovensku, treba urobiť nejaké kroky, aby sa reťazce podieľali na tom, aby sa znížili ceny potravín," zdôraznil Kamenický. Okrem rokovaní s obchodnými reťazcami by Smer-SD chcel otvoriť aj plán obnovy a presmerovať časť financií na podporu potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Šéf liberálov Richard Sulík vidí prvotnú príčinu vysokej inflácie v podpore Grécka, ale aj ďalších štátov juhu Európy nákupom štátnych dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) počas finančnej krízy. "Za posledných desať rokov Európska centrálna banka vytlačila 8000 miliárd eur," upozornil Sulík. "Samozrejme, že inflácia musela jedného dňa prísť," dodal.
Inflácia sa podľa Sulíka nedá zastaviť zo dňa na deň, no je možné tlmiť jej dôsledky podporou zraniteľných skupín. Z dlhodobého hľadiska chce SaS podporovať podnikateľské prostredia tak, aby výroba bola lacnejšia, čo by malo zabezpečiť pokles inflácie. Ako príklad Sulík uviedol zbytočne prísne predpisy, ktoré idú nad rámec požiadaviek EÚ.
Zatiaľ čo Kamenický pripomenul aktivity Slovenska za vlády Smeru-SD v oblasti dvojakej kvality potravín, Sulík sociálnym demokratom vyčítal zavedenie miliónových pokút pre veľkoobchodné reťazce. Liberáli by chceli vyriešiť prípadný predaj potravín po minimálnej dobe trvanlivosti tak, že by si takýto tovar mohol zákazník zobrať zadarmo. Sulík zdôraznil, že nejde o skazené potraviny po dobe spotreby.
