Prípad komplikoval aj nedostatok medicínskych dát o diagnóze. TASR o tom informovala Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), pod ktorú zariadenie patrí.
"Rozhodnutie, či pacienta operovať alebo nie, bolo veľmi ťažké. Na jednej strane sa totiž v literatúre nachádzajú informácie, že riziká operácií tzv. artériovenóznych malformácií pri syndróme Rendu-Osler-Weber prevyšujú ich benefity, no na strane druhej sa objavujú aj články, ktoré varujú pred ich neošetrením," priblížil prednosta Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a UNB na Kramároch Andrej Šteňo.
Lekári sa obávali, že pri operácii sa pacientovi trvalo poškodia rečové funkcie. Nevedeli tiež, ako sa bude správať stena postihnutých ciev pri tomto syndróme. "Pacient bol rozhodnutý tieto riziká podstúpiť," skonštatoval Šteňo.
Zákrok trval niekoľko hodín, lekári podľa zobrazovacích vyšetrení cievnu malformáciu kompletne odstránili. Pacient sa má po operácii dobre a rečové funkcie sa mu podarilo plne zachovať. Lekári aktuálne pracujú na publikovaní prípadu v odbornej literatúre. Priebeh a výsledky operácie prezentovali tiež na jednom z najvýznamnejších európskych neurochirurgických kurzov.
Ocenil to aj riaditeľ UNB Alexander Mayer. "Plne podporujem každú takúto iniciatívu a som veľmi rád, že za posledné mesiace sa našim odborníkom darí zavádzať nové metódy, z ktorých benefituje predovšetkým pacient," dodal.
