Počas vypočutia v Kongrese Kahl pripustil, že v najbližších týždňoch a mesiacoch možno dôjde na fronte k situácii, keď malé časti územia prejdú pod kontrolu druhej strany.
V Snemovni reprezentantov amerického Kongresu Kahl informoval o balíku vojenskej pomoci za takmer 32 miliárd dolárov, ktorú administratíva prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka. Táto pomoc zahŕňa dodávku bezpilotných lietadiel, delostreleckých systémov dlhého dosahu a prostriedkov protivzdušnej obrany.
Výbory Snemovne reprezentantov pod vedením republikánov v utorok zorganizovali dve vypočutia o pomoci Ukrajine, na ktorých predstavitelia administratívy opísali vykonané audity a na základe ich výsledkov konštatovali, že poskytnutá pomoc sa "nestráca".
"Ak aj niektoré z týchto systémov boli 'odklonené ', sú za tým Rusi, ktorí sa zmocnili výzbroje na bojisku, čo sa stáva, ale neexistujú dôkazy, že by to na čierny trh presmerovali Ukrajinci," uviedol Kahl.
Reuters pripomenul, že Spojené štáty vlani v októbri obnovili na Ukrajine inšpekcie, aby pomohli monitorovať dodávky zbraní za miliardy dolárov.
Niektorí republikáni, ktorí majú väčšinu v Snemovni reprezentantov, sú voči vojenskej pomoci Ukrajine skeptickí. Časť členov Republikánskej strany úzko spätá s bývalým prezidentom Donaldom Trumpom vyzvala dokonca na ukončenie pomoci, aj keď lídri republikánov v Kongrese podporujú pokračovanie podpory Kyjevu.
Jediné, čo USA Ukrajine napriek verejným výzvam ukrajinských predstaviteľov neposkytli, sú stíhačky F-16.
Prezident USA Joe Biden ich dodávku v súčasnosti vylučuje. Kahl uviedol, že dodanie už existujúcich F-16 by mohlo trvať 18 - 24 mesiacov, dodanie nových by trvalo ešte o niekoľko mesiacov dlhšie.
Na margo možných dôsledkov pozastavenia platnosti Zmluvy o znížení počtu strategických zbraní (Nový START) zo strany Ruska Kahl povedal, že Moskva si nemôže dovoliť neobmedzené jadrové preteky. "Nemajú peniaze, najmä vzhľadom na tlak na ich armádu kvôli vojne, sankciám a kontrole exportu," vysvetlil Kahl.
Podľa jeho názoru chcel ruský prezident Vladimir Putin, ktorý odstúpenie od zmluvy oznámil vo svojom výročnom prejave k obom komorám ruského parlamentu, len opäť upútať pozornosť politikov a médií. Ruská strana aj tak nedodržiavala zmluvou predpísaný kontrolný režim, odvolávajúc sa napríklad na covidovú pandémiu.
Napriek tomu, že sa Rusku na začiatku vojny na Ukrajine nepodarilo dobyť hlavné mesto Kyjev a na bojisku utrpelo mnoho neúspechov, stále kontroluje približne pätinu ukrajinského územia.
Kyjev nateraz vylučuje rokovania s Moskvou a požaduje, aby sa ruské jednotky stiahli za hranice Ukrajiny z roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.
