Voliči by mali podľa neho rozdať karty znova, lebo aktuálna vláda je dočasná, pod kontrolou prezidentky a bez dôvery parlamentu. "Vláda hádže uterák do ringu, pritom má šance, aby situáciu dokázala otočiť a presvedčila voličov, že to robí správne," povedal Hrabko.
Parlament podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne o septembrovom termíne predčasných volieb. "Tu vidím jednoznačné víťazstvo Igora Matoviča. Dosiahol zakotvenie jedného volebného obvodu do ústavy. Povedal, že chce ako termín volieb 30. september a zrejme bude 30. september," poznamenal Hrabko.
Osobne by pokladal za vhodnejší skorší termín, najlepšie ešte pred letom. "Aj keby boli voľby v septembri, nikto nevie, ako sa skončia, aké povolebné konštelácie môžu nastať a kedy nastúpi nová vláda. Máme určený len jeden termín, a to, že do 30 dní po voľbách sa musí zísť parlament," upozornil. Na margo schválenia ústavnej zmeny, ktorá umožňuje vypísať predčasné voľby uznesením parlamentu, Hrabko poznamenal, že je to jednoduchšie, ako keby sa voľby vždy museli schvaľovať formou ústavného zákona.
Nedávne (21.1.) referendum podľa neho po prvýkrát v histórii dalo voličom možnosť priamo svojim hlasovaním zmeniť text ústavy. Keďže sa ho nezúčastnilo viac ako 50 percent registrovaných voličov, nebolo platné. Podľa Hrabka časť voličov nešla k urnám preto, že sú kriticky naladení voči Smeru-SD a referendum vnímali ako agendu strany.
Účasť takmer 1,2 milióna voličov v situácii, keď sa v týždni pred ním súčasní aj bývalí koaliční partneri dohodli na schválení predčasných volieb v parlamente, považuje za signál o zlom stave slovenskej politiky. "Voliči, ktorí sa zúčastnili referenda, jednoducho vláde neveria," konštatoval Hrabko.
Zhodnotil, že z politického hľadiska z referenda vyťažil najmä Smer-SD, ktorý sa dokázal odlíšiť od menej aktívneho Hlasu-SD. "Ak to zhrnieme, Robert Fico chcel, aby vláda padla a padla. Chcel predčasné voľby, tie s najväčšou pravdepodobnosťou budú," uzavrel Hrabko.
