Úradnícku vládu menovanú prezidentkou Zuzanou Čaputovou za východisko z krízy nepovažuje, keďže by podľa neho mala malú šancu získať dôveru parlamentu. "Teoreticky môžeme byť svedkami látania politických dier až do riadnych parlamentných volieb. Ale to si neviem celkom dobre predstaviť. Postaviť úradnícku vládu a nemať podporu v parlamente je hazardovanie so stabilitou tohto štátu," tvrdí Fico s poukazom na množstvo problémov, ktoré vláda musí riešiť.
Aktuálnu snahu dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) vyzbierať v parlamente 76 hlasov na podporu svojho nového kabinetu považuje Fico za neformálnu aktivitu, ktorá má v tejto chvíli veľmi ďaleko k úspešnej realizácii.
Situácia je podľa neho zrelá na riešenie predčasnými voľbami, po rozhodnutí ústavného súdu o referendovej petícii z roku 2021 však chýbajú právne nástroje na ich vypísanie. "Môže sa stať, že chaos, ktorý v tomto okamihu naberá na obrátkach, bude pokračovať počas celého roka 2023 až do riadnych volieb v roku 2024, čo by túto krajinu neuveriteľne poškodilo," dodal Fico.
Scenár, podľa ktorého by novelu ústavy a následne vypísanie predčasných volieb dokázal odhlasovať parlament, podľa neho naráža na neochotu množstva poslancov, ktorí majú malú šancu postúpiť do parlamentu aj po voľbách. Riešenie vidí v referende, ktoré bude 21. januára. V ňom by mohli ústavu zmeniť voliči.
Hoci referendum aktívne podporovali politické strany, podľa Fica nejde o stranícku akciu, keďže na vypísanie treba minimálne 350.000 podpisov. Na otázku, aká veľká je šanca, že volebná účasť prekoná kvórum viac ako 50 percent voličov, Fico odpovedal, že to nebude jednoduché a práve preto s ďalšími opozičnými stranami mobilizujú voličov.
