Vyplýva to z hodnotiacej správy, ktorú v pondelok uverejnili odborníci Európskej únie a Organizácie Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala z agentúry AFP. Od polovice 70. rokov minulého storočia určité priemyselné aerosóly prispeli k značnému stenčeniu vrstvy ozónu v stratosfére, ktorá sa rozprestiera vo výške 11 až 40 kilometrov od zemského povrchu. Približne 200 krajín sa v roku 1987 zaviazalo dodržiavať Montrealský protokol o zákaze chemických látok, ktoré ozónovú vrstvu ničia.
Vedci vo svojej správe uviedli, že signatári záväzky tohto protokolu skutočne dodržiavajú. Vyhlásili, že "ozónová vrstva sa obnovuje, čo je dobrým znamením". Výška aj rozloha ozónovej vrstvy by sa mala nad Antarktídou obnoviť do roku 2066. Práve tam je podľa vedcov táto časť atmosféry najviac stenčená. Nad Arktídou sa ozónová vrstva obnoví v roku 2045.
Obnovu ozónovej vrstvy by však mohli zvrátiť plány geoinžinierov, ktorí chcú zabrániť globálnemu otepľovaniu kontroverzným spôsobom – navrhujú, aby sa do horných vrstiev atmosféry vstrekovali častice síry. Tým by sa mala planéta ochladiť na dostatočne dlhé obdobie, aby sa medzičasom stihli vyriešiť problémy, ktoré zvyšovanie teploty Zeme spôsobujú.
Vedci vypočítali, že ak by sa to atmosféry každoročne vstreklo 8 až 16 miliónov ton síry, teplotu Zeme by to znížilo o jeden stupeň Celzia. Takéto opatrenie by však negatívne ovplyvnilo obnovu ozónovej vrstvy. Aj Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) upozornil, že by to mohlo spôsobiť čoraz častejšie monzúny v Afrike a Ázii či vysúšanie prítokov Amazonky. Agentúra AFP upozorňuje, že ozónová vrstva v atmosfére filtruje ultrafialové slnečné žiarenie, ktoré poškodzuje DNA žijúcich organizmov a spôsobuje nádorové ochorenia.
