V období medzi 15. novembrom a 14. decembrom sa ruská ropa Ural predávala do zahraničia v priemere za 57,49 USD za barel. V priebehu mesiaca však cena klesla o 19 percent alebo 19,6 USD a dostala sa na najnižšiu úroveň od decembra 2020. Ropa ESPO, ktorú vyvážajú tankery z prístavov na Ďalekom východe, je drahšia a stojí okolo 70 dolárov za barel. Jej objemy sú však omnoho nižšie ako v prípade Uralu, ktorý predstavuje 60 % ruského exportu ropy.
Ruský federálny rozpočet, v ktorom príjmy z ropy predstavujú každý tretí rubeľ, pocítili „bolesť“ zo sankcií EÚ a cenového stropu na ruskú ropu už v novembri. Dane ropných spoločností boli o 25 % nižšie ako rok predtým - dovedna 569,6 miliardy rubľov oproti vlaňajším 763,5 miliardy.
V rozpočte na rok 2023 počíta ruské ministerstvo financií s príjmami z ropy za ceny okolo 70 USD za barel. Ekonóm Centrocredit Bank Jevgenij Suvorov odhaduje, že ak sa ruská ropa bude predávať len za 50 USD za barel, štátna kasa príde o približne dva bilióny rubľov, čím sa plánovaný rozpočtový deficit stanovený na úrovni troch biliónov rubľov môže nafúknuť na päť biliónov. To znamená, že za takmer každý šiesty rubeľ, ktorý ministerstvo financií plánuje minúť (spolu 29 biliónov rubľov, pozn.), nepríde do štátnej kasy „náhrada“.
„Cena 40 dolárov za barel by mohla predstavovať skutočnú katastrofu pre rozpočet a ekonomiku,“ varuje Suvorov. Tvrdí, že v takejto situácii bude musieť ministerstvo financií myslieť na zníženie rozpočtových výdavkov, z ktorých až tretina by mala ísť na financovanie armády a silových zložiek.
