Sarkozyho v marci 2021 odsúdili na tri roky väzenia, z nich dva podmienečne. Konzervatívny politik bol hlavou štátu v rokoch 2007 – 2012. Na začiatku odvolacieho procesu Sarkozy trval na svojej nevine: "Kde sú dôkazy? Nie sú dôkazy. Bránim tu svoju hrdosť," vyhlásil 67-ročný exprezident.
Podľa parížskeho súdu sa Sarkozy v roku 2014 pomocou svojho právnika Thierryho Herzoga pokúsil získať dôverné informácie o inom súdnom prípade od prokurátora Gilberta Aziberta. Tomu prisľúbili prezidentskú podporu pri kandidatúre na prominentný post v Monaku.
Všetkých troch uznali za vinných a dostali podobné tresty. Súd označil ich trestné činy za závažné vzhľadom na účasť bývalého prezidenta. Prokuratúra tvrdila, že Sarkozyho konanie ohrozilo nezávislosť súdnictva. Išlo o najtvrdší trest udelený exprezidentovi od roku 1958, keď vznikla piata francúzska republika.
Odvolacie konanie prebieha aj v prípade Herzoga a Aziberta. Pojednávanie má trvať do 16. decembra. Obvinenia vychádzajú z odpočutých telefonátov medzi politikom a jeho právnikom. Vyšetrovatelia zistili, že Sarkozy a Herzog použili pri dôverných rozhovoroch mobilné telefóny, ktoré exprezident získal pod krycím menom.
V pondelok rozhorčený Sarkozy tvrdil, že komunikácia medzi právnikom a klientom je dôverná a jej odpočúvanie nezákonné. Vyšetrovatelia odpočúvali celkovo 3500 jeho telefonických hovorov.
V septembri 2021 Sarkozymu ďalší súd udelil ročný trest za nelegálne financovanie kampane pred neúspešnou snahou o opätovné zvolenie v roku 2012. Podľa verdiktu prekročil povolené výdavky o najmenej 20 miliónov eur. Aj proti tomuto rozsudku podal odvolanie.
Francúzske orgány tiež už roky vyšetrujú údajné príspevky Líbye na Sarkozyho predvolebnú kampaň v roku 2007. Bývalý šéf Elyzejského paláca odmieta všetky obvinenia aj v tomto prípade.
