Mladý študent Matúš, ktorý mal celý život pred sebou, zomrel po streľbe pred bratislavským podnikom Tepláreň. Na pohreb, ktorý sa konal v hlavnom meste, prišla rodina, blízki i Matúšovi priatelia. Na nejednom kabáte sa vynímala dúhová stužka. Farby dúhy panovali i na venci, ktorý zdobil miesto, kde dala rodina Matúšovi posledné zbohom.
Matúšova rodina sa z hlavného mesta presťahovala na dedinku pri Dunajskej Strede, no on zostal bývať v Bratislave. Napriek tomu za Matúšom smútia i v obci. "Prišli sem bývať z Bratislavy asi tak dva roky dozadu. Kúpili si tu dom,“ prezradil pred časom starosta, ktorý si na Matúša spomína ako na veselého a prívetivého mladého muža. „Ja som ani neveril tomu, čo sa stalo... Chodil sem aj s priateľom, a nielen ja, ale všetci sme tu veľmi otrasení.“
Matúš sa za svoju orientáciu nehanbil a otvorene o nej hovoril aj doma. Rodina, ktorej bude Matúš veľmi chýbať, ho nikdy neodsudzovala. Po jeho zdvôverení sa ho príbuzní ľúbili stále rovnako.
