Zahŕňal prevenciu pred extrémizmom, radikalizáciou násilím či šikanou, ako aj spôsoby, ako pomôcť žiakom so zdravotným znevýhodnením či s nadaním. Na jeho presadenie je však potrebná aj personálna podpora škôl. "Vo svetle uplynulých udalostí je dôležité v školstve posilniť aktivity na predchádzanie extrémizmu a radikalizácie. Okrem rodiny a rovesníkov má na dieťa veľký vplyv aj škola a nemali by sme to podceňovať. Škola dokáže žiaka naučiť hodnotám a rešpektu k ostatným," povedal Gröhling.
Na prevenciu extrémizmu sa zameriaval aj katalóg podporných opatrení. Podporu pre žiakov rozdeľoval na všeobecnú, cielenú a špecifickú. V rámci všeobecnej pomoci, ktorú má dostávať každý žiak, sú súčasťou aj povinné preventívne aktivity zamerané na predchádzanie extrémizmu, násilia a šikany. "Na presadenie takejto systémovej podpory žiakov však školy potrebujú aj personál. A to najmä v podobe asistentov, či školských psychológov, s čím ale rozpočet pre školstvo nepočíta," uviedol Gröhling.
Bývalý šéf rezortu školstva hovorí, že ministerstvo môže spraviť aj okamžité kroky na zlepšenie situácie v reakcii na spoločenské dianie a tragédie posledných týždňov. Pýta sa, prečo ministerstvo doteraz neurobilo v tejto veci nič. "Školy mohli dostať kompletný zoznam poradní a združení, ktoré robia vzdelávacie aktivity na prevenciu radikalizácie, násilia, šikany a rizikového správania. Zároveň je možné zozbierať príklady dobrej praxe zo samotných škôl: pravidlá fungovania, nastavenie školskej kultúry, vzdelávacie aktivity, ktoré je možné robiť na bežných hodinách a ktoré predchádzajú radikalizácii mládeže," uzavrel.
