Voňavý krehký bochník si udržal čerstvosť aj tri dni a neopakovateľnú chuť v ňom robili domáce nastrúhané zemiaky. Obľúbená maškrta bola bežnou súčasťou hotelových menu v okolí Terchovskej doliny a cestovali za ňou ľudia zo širokého okolia. Tajomstvom špeciality nebola len kvalitná pec, ale najmä ručne vyrábaný kvások, ktorý majster pekár v Belej (okr. Žilina) vyrábal vlastnými rukami neuveriteľných 80 rokov. Prvé problémy pekárne sa začali pred dvoma rokmi s nástupom koronakrízy. Klincom do rakvy však pre nich bol trojnásobný nárast cien energií a plynu spred pár týždňov.
Výrobou a predajom chutného chleba sa živila štrnásťčlenná rodina aj s deťmi 31 rokov. „Problémy sa začali s koronou, zatvorilo sa veľa hotelov a odberatelia skončili biznis. Bežné rodiny to ťahať nedokázali. Postupne sme nemali žiadne rezervy, keď sa niečo pokazilo. Upadla nám chuť, ubíjalo nás to postupne, až nás to pred letom zlomilo úplne,“ hovorí Dušan (61), ktorý pracoval v pekárni celý svoj produktívny život a viedol k rodinnej fi rme aj všetky štyri deti – Dušana (38), Petru (37), Danielu (34) a Tatianu (30). Najväčšou vášňou k pečeniu zahorel najstarší Dušan. „Mal 28 rokov, keď sa vrátil zo Švédska kvôli starkému. Ten už v tom čase hovoril, že už vládze menej a zišiel by sa mu pomocník, mal už 80 rokov. Dušan teda prišiel, boli na seba veľmi naviazaní. Fungovali spolu desať rokov. Po tom, ako Dušan videl tie čísla energií, sa v lete zbalil a odišiel pracovať do Nemecka na stavby,“ hovorí Dušanova sestra Petra (37).
Trojnásobne drahšie
Dušana zasiahli hneď dve bolestivé rany osudu – prvá nastala, keď minulý rok v auguste zomrel jeho milovaný dedko, najstarší slovenský pekár Jozef Káčer († 93). Nikto náhlu smrť nečakal, bol totiž úplne zdravý a jeho mama sa dožila až 105 rokov. Druhou krutou ranou boli nové výmery cien energií, ktoré platia od septembra. „My sme už od korony prežívali kruté časy, nedokázali sme si zarobiť peniaze potrebné ako zálohu, keď sa pokazí stroj, alebo zarobiť toľko peňazí, aby sme aspoň mohli ísť raz za rok na malú dovolenku. Bolo to frustrujúce. Keď prišli teraz pred letom nové výmery, ostal som stáť v nemom úžase, vedel som, že je koniec,“ smutne konštatuje starší Dušan (61).
Energie im zdraželi trojnásobne, plyn stál minulý rok 860 eur mesačne, teraz 2 460 eur, elektrina stála minulý rok mesačne 180 eur a teraz 360 eur. „Aj keby sme chlieb predávali po deväť eur, sme na nule, neprodukujeme žiaden zisk. A takto sa nedá podnikať, že máme len na základný život a naozaj si nemôžete dovoliť pomaly nič,“ dodal Dušan. „Ďakujeme všetkým zákazníkom, ktorí nás podporovali 31 rokov a tak nám pomáhali budovať legendárnu značku belianskeho chlebíka,“ hovorí Dušanova manželka Jarmila (60), ktorá sa ešte zo všetkých síl snaží udržať v chode aspoň malý obchod s potravinami neďaleko zatvorenej rodinnej pekárničky v Belej (okr. Žilina).
Recept v trezore
Slzy v očiach má starenka Helena (86), pre ktorú bol Jozef Káčer († 93) viac ako len najstarší a najzručnejší pekár na Slovensku. Muž jej života zomrel náhle minulý rok, po pár mesiacoch, a ešte deň pred smrťou sa spýtal syna: „V pekárničke je všetko v poriadku?“ Helena prežila po jeho boku najkrajších 66 rokov života. „Oči sa nám stretli v Belej na zábave. Bola to láska na prvý pohľad, bol to výnimočný človek. Pokojný, spoločenský, veselý. Mal v sebe toľko dobroty, ja som od neho nepočula nikdy krivé slovo, nikdy mi nič zlé nepovedal, ani neurobil. Keď bola kríza, iba bol chvíľu ticho, keď sa mu niečo nepáčilo, ale zlého slova som nepočula. Stále tomu nemôžem uveriť, že tu nie je,“ plače starenka, ktorá býva nad opustenou pekárňou.
