Na spojnicu cez Sorošku, kde by dnes mnohí radi videli tunel a rýchlostnú cestu, osobne pri budovaní dohliadal práve tento výnimočný inžinier. Geodet Keresztély Raisz (1766 Toporec - 1849 Hrušov) mal síce maďarskú národnosť, ale jeho predkovia boli zrejme spišskí Nemci. Posledný úsek svojho života strávil v kruhu svojej rodiny a vnukov v Turnianskej doline v dedine Hrušov, odkiaľ deň čo deň mohol vidieť, ako prúdi život na jednom jeho veľkom diele - na ceste cez priesmyk.
Tam aj zomrel práve v deň zloženia zbraní pri Világosi 13. augusta 1849 a pochovali ho na starom cintoríne. "Sme naňho pyšní, pretože práve v Hrušove strávil zvyšok svojho života. Hoci názov obce je po hruškách, Raisz si obľúbil naše jabloňové sady, odkiaľ sa mohol kochať pohľadom na Sorošku, na svoje najväčšie stavebné dielo," spomenul starosta Hrušova Gabriel Parti. Obec spolu so župou zveľadili miesto Raiszovho odpočinku, náhrobný kameň a pribudli aj lavičky.
Viac o Raiszovi
Študoval na Inžinierskom inštitúte budapeštianskej univerzity a diplom získal v roku 1791. Ako hlavný geodet Gemersko–malohontskej stolice v rokoch 1788–1804 vyhotovil mapy viacerých gemerských obcí. Niektoré z nich sú ozajstné umelecké diela! Od roku 1807 až do svojej smrti bol krajským inžinierom panstva Eszterházy. Jeho meno je známe najmä tým, že v rokoch 1801–1802 zameral jaskyňu Baradla.
Naprojektoval a vybudoval cestu cez horský priechod Soroška na Silickej planine, čím sa výrazne uľahčilo cestovanie medzi Rožňavskou a Turnianskou kotlinou. Poveril ho tým gróf Eszterházy, ktorému patril aj Hrušov, kde je pochovaný. Sám riadil stavebné práce, na ktorých sa podieľali ako strelmajstri prevažne talianski robotníci. Zhruba 8 kilometrov dlhú cestu medzi Jablonovom nad Turňou a Lipovníkom dokončili v roku 1829.
