Práce pozostávali z odstránenia brehového opevnenia a obnovy pôvodného meandrujúceho tvaru koryta rieky, čo sa udialo prvýkrát v histórii, na dĺžke 2,2 kilometra, čím sa dĺžka rieky v tomto úseku predĺžila o 180 metrov. Informovala o tom v tlačovej správe z BROZ Ľudmila Činovská.
Slovensko sa vstupom do EÚ zaviazalo zlepšiť ekologický stav vodných tokov, avšak doteraz sa žiaden projekt nezrealizoval, aj preto bola revitalizácia Rudavy unikátna. „Pevne veríme že vyšlapanie tejto náročnej cesty revitalizácie rieky Rudava nepomôže len rieke Rudave samotnej, ale naštartuje a spriechodní cestu pre ďalšie vodné revitalizácie na Slovensku, príprava pomohla odhaliť administratívne prekážky v legislatíve týkajúce sa revitalizácie vodných tokov. Tie budeme musieť odstrániť, ak chceme pokračovať vo zvyšovaní kvality životného prostredia a zadržiavaní vody v krajine," povedal z BROZ Andrej Devečka.
„Stav vodných tokov je dlhodobo v nevyhovujúcom stave. V súlade so záväzkami Slovenska, ktoré vyplývajú z implementácie Rámcovej smernice o vodách máme povinnosť zlepšovať ekologický stav vodných tokov. Revitalizácia rieky Rudava predstavuje jedinečnú aktivitu, ktorej výsledky budú mimoriadne cenné aj pri plánovaní ďalších revitalizácií na Slovensku. Realizované opatrenia obnovia na Rudave prirodzenú dynamiku a riečne procesy, ktoré sú základným predpokladom pre úspešné revitalizácie tokov", uviedla generálna riaditeľka Výskumného ústavu vodného hospodárstva Katarína Holubová.
Cieľom projektu bola obnova prirodzenej riečnej dynamiky a zlepšenie vodozádržnej funkcie toku a odstránenie migračnej bariéry pre ryby. Korytotvorné procesy, ktoré sú spustené oslobodením rieky od jej betónových mantinelov, sú na toku viditeľné už teraz. Proces napomôžu k prinavráteniu koryta rieky do jej prirodzeného stavu, čo obnoví podmienky pre výskyt druhov, pre ktoré bolo vybetónované koryto nehostinným prostredím.
V 70. rokoch bola viac ako polovica z dĺžky koryta Rudavy napriamená a koryto vystužené betónovými panelmi, betón mal zabrániť prirodzenému vývoju rieky. Takýto tok vytvára migračnú bariéru pre ryby, pretože prúdiaca vody neposkytuje útočisko, či miesto na oddych. Vybetónované koryto napomáha rýchlejšiemu odtoku vody z územia a zabraňuje priesaku vôd do nižších vrstiev pôdy. Odvodňovanie krajiny, ktoré malo v minulosti význam pre rozvoj poľnohospodárstva, je pri súčasných dopadoch zmeny klímy naopak nežiaduce.
Revitalizácia bola aktivita medzinárodného Interreg projektu „Alpsko-karpatský riečny koridor“. Vedúcim partnerom projektu je rakúsky národný park Donau-Auen a na slovenskej strane na ňom okrem BROZ spolupracovala aj Štátna ochrana prírody SR.
