Berlín a Paríž tvrdia, že žiadosti ruských občanov by mali byť dôkladne preskúmané z hľadiska možných bezpečnostných rizík. Zároveň netreba podceňovať vplyv priamej skúsenosti so životom v demokraciách, čo sa týka najmä budúcich generácií.
"Naša vízová politika by to mala odrážať a v EÚ naďalej umožňovať kontakty s ruskými štátnymi príslušníkmi, ktorí nie sú spojení s ruskou vládou," uvádza sa v pozičnom dokumente.
Oba štáty chcú preto zachovať právny rámec, ktorý umožňuje vstup do EÚ najmä študentom, umelcom, vedcom a odborníkom — bez ohľadu na to, či by mohli čeliť politickému prenasledovaniu. Takisto varujú pred ďalekosiahlymi obmedzeniami vízovej politiky. Zdôrazňujú, že je dôležité zabrániť podporovaniu ruského naratívu a odcudzeniu budúcich generácií.
Niektoré členské štáty Európskej únie, predovšetkým Lotyšsko, Estónsko, Litva, Poľsko a Fínsko, ktoré majú hranice s Ruskom, požadujú, aby EÚ prijala spoločné a tvrdé reštrikcie voči návštevníkom z Ruska. Ak Únia nezavedie plošný zákaz vstupu ruských turistov, nevylúčili dohodu na spoločnom "regionálnom riešení". Nemecko sa doposiaľ k týmto návrhom stavalo odmietavo.
Proti plošnému zákazu vydávania víz občanom Ruska je aj Rakúsko. "Plošný zákaz víz pre ruských občanov by úplne prerušil posledné kontakty s ruskou občianskou spoločnosťou," povedal v utorok pre nemecký denník Die Welt rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. "Bolo by absurdné práve teraz blokovať cestu na Západ kritickým hlasom v Rusku," dodal s tým, že by to bolo kontraproduktívne aj v boji proti ruskej propagandistickej mašinérii.
