Vedci analyzovali fosílne pozostatky druhu Sahelanthropus tchadensis (Sahelantrop čadský), ktoré boli pred 21 rokmi objavené v púšťach Čadu v strednej Afrike. Už vtedy tento objav posunul rodovú líniu hominidov o milión rokov naspäť. Otázku, či tento druh chodil vzpriamene, štúdia síce neodpovedala, ale francúzsky tím vedcov tvrdí, že Sahelanthropus vedel pravdepodobne skutočne chodiť.
Iní odborníci však v súvislosti so štúdiou, publikovanou v časopise Nature, vyjadrili pochybnosť. Rozhorela sa tak debata o spôsobe života Sahelanthropa a aj o tom, či patrí na ľudskú evolučnú vetvu.
Vedci vo svojej štúdii skúmali stehennú kosť a dve predloketné kosti nájdené v oblasti Toros-Menalla v púšti Džurab v Čade. Tím analyzoval 23 znakov, ktoré sú podľa vedcov spojené s pohybom po dvoch končatinách a naznačujú bližšiu príbuznosť s človekom ako s opicami.
Novšie fosílie hominidov, vrátane kostry Lucy, ktorá je stará tri milióny rokov, naznačujú, že pohyb po dvoch je určujúcim rysom našej línie. "Stehenná kosť je podobnejšia tomu, čo poznáme u ľudí, vrátane skamenelín ľudí, ako u opíc," uviedol spoluautor štúdie Franck Guy.
"Tieto kriticky dôležité fosílie si zaslúžia lepšie zaobchádzanie, ako aké im poskytol tento nekvalitný článok. Štúdia vyberá dôkazy, ignoruje ďalšie, nedávno publikované štúdie, ktoré ukazujú na iné závery, ako ktoré sa autori snažia obhájiť, a neskúma iné, rovnako pravdepodobné, ak nie pravdepodobnejšie, interpretácie týchto fosílií, "reagoval na najnovšiu štúdiu Bernard Wood z Univerzity Georgea Washingtona.
Bol spoluautorom predchádzajúcej štúdie, ktorá dospela k záveru, že Sahelanthropus sa zvyčajne nepohyboval po dvoch končatinách. Všetky tri kosti sa podľa Wooda podobajú šimpanzom viac ako akémukoľvek inému žijúcemu ľudoopovi, vrátane moderného človeka. To neznamená, že Sahelanthropus bol šimpanz, ale pravdepodobne bol šimpanzom blízko príbuzný a rovnako tak jeho životný štýl. Nebol to vzpriamený, na zemi žijúci ľudoop, aký by pravdepodobne patril k našim najstarším predkom, domnieva sa Wood.
Odborník na pôvod človeka z Prírodovedného múzea v Londýne Fred Spoor, ktorý sa na výskumoch nepodieľal, naopak označil novú štúdiu za presvedčivú.
