Emócie patria k životu. Prvá časť dokumentu z dielne Oktagonu sa zameriava na Borárosove začiatky vo svete profesionálnych bojových športov. Celkovo prvý šampión česko-slovenskej organizácie sa v ňom netradične otvára a opisuje nielen svoju cestu na vrchol, ale aj všetko, čo nasledovalo po tom, keď sa prakticky cez noc stal hviezdou.
Leví podiel na jeho úspechu mala určite aj dnes už zosnulá babka, na ktorú si Boráros zaspomínal cez slzy. „Moja babka milovaná... Ona už zomrela. Keď ma vyprevádzala na zápasy či tréningy, tak vôbec nevedela, kam vlastne idem. Bála by sa, keby vedela, kam som v skutočnosti išiel,“ povedal v dokumente Boráros, ktorý sa po týchto slovách následne pred kamerami rozplakal.
„Svoje osemdesiate narodeniny oslavovala jednu sobotu, keď som mal zápas. Išiel som jej cez deň gratulovať k jubileu a večer následne do klietky v Bratislave. Zápas som vyhral, hoci som bol po operácii. Na druhý deň ráno som dostal telefonát, že babka zomrela. To je moment, ktorý si dodnes pamätám,“ dodal Boráros so smútkom v hlase a zároveň aj vysvetlil, prečo ich spoločné puto bolo také silné.
„Moji rodičia sa rozišli veľmi dávno. Každý išiel svojou cestou. Ja som však zostal s babkou, u ktorej som býval. Spolu sme žili v Trhovej Hradskej 27 rokov,“ uzavrel dojatý šampión.
