Informovala o tom tlačová agentúra DPA. "Ruskí občania nezačali vojnu, ale zároveň si musíme uvedomiť, že ju podporujú," povedala fínska premiérka Sanna Marinová a zopakovala tak výzvu, ktorú pred niekoľkými dňami vyslovilo v tejto súvislosti aj pobaltské Estónsko.
"Podľa mňa nie je správne, že ruskí občania môžu vstúpiť do EÚ a schengenského priestoru ako turisti a prezerať si pamiatky, zatiaľ čo Rusko zabíja ľudí na Ukrajine," dodala. Fínsko, ktoré hraničí s Ruskom a po invázii Moskvy na Ukrajinu vstupuje do Severoatlantickej aliancie, už zvažuje možnosti jednostranného obmedzenia turistických víz pre ruských občanov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa však opäť vyslovil proti zákazu vstupu Rusov do EÚ s odvolaním sa na občanov utekajúcich pred režimom ruského prezidenta Vladimira Putina. "Naše rozhodnutia by im nemali komplikovať hľadanie slobody a únik z krajiny, kde vládne diktátor. Nie je to vojna ruského ľudu, je to Putinova vojna," povedal Scholz na samite.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že o tejto otázke by sa malo diskutovať. "Je pochopiteľné, že niektorí Európania, a najmä Ukrajinci, považujú za trochu zvláštne, že prijímame turistov z krajiny, ktorá napadla inú krajinu," povedala Frederiksenová.
Švédska premiérka Magdalena Anderssonová vyhlásila, že jej vláda si na predmetnú záležitosť ešte nevytvorila vyhranený názor. "Na oboch stranách sú silné argumenty," uviedla. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe, ktorého krajina nie v EÚ, uviedol, že Oslo podporí akúkoľvek spoločnú akciu.
