Odvolal sa pritom na škody, ktoré mačky spôsobujú lovením vtákov a iných voľne žijúcich zvierat, informovala v utorok agentúra AP. Rozhodnutie ústavu vyvolalo v Poľsku nevôľu v radoch chovateľov mačiek. Bartlomiej Gorzkowski z nadácie Epikrates však vo vysielaní poľského rozhlasu argumentoval, že podľa štúdie z roku 2019 len na území Poľska mačky ročne zabijú asi 631 miliónov malých cicavcov a asi 144 miliónov vtákov. Mačky tak majú skutočne veľký vplyv na naše životné prostredie, tvrdí Gorzkowski.
Niektorí milovníci mačiek reagovali na rozhodnutie úradov veľmi emotívne a kritizovali biológa z poľskej akadémie vied Wojciecha Solarza, ktorý je jeho autorom.
Na zozname inváznych nepôvodných druhov je v Poľsku zapísaných ďalších 1786 druhov zvierat, proti čomu neboli vznesené žiadne námietky, povedal Solarz v utorok pre agentúru AP. Mačka domáca (Felis catus), zapísaná pod číslom 1787, je však v Poľsku veľmi obľúbená. Kritériá na zaradenie medzi cudzie invázne druhy však mačka domáca "spĺňa na 100 percent", zdôraznil Solarz, pričom argumentoval rovnako ako Gorzkowski.
Veterinárna lekárka Dorota Sumiňska však minulý týždeň spochybnila Solarzove závery o nebezpečenstve, ktoré mačky predstavujú pre voľne žijúce zvieratá. Poukázala na iné príčiny, ktoré vedú k znižovaniu biodiverzity - vrátane znečisteného životného prostredia a presklených fasád mestských budov, do ktorých vtáky počas letu často narážajú a spôsobujú si aj smrteľné zranenia. Solarz v rozhovore pre AP uviedol, že niektoré mediálne správy o zaradení mačky na zoznam vytvorili falošný dojem, že jeho inštitút vyzýva na eutanáziu divokých a iných mačiek.
Začiatkom júla príslušný inštitút zverejnil na svojej webovej stránke príspevok, v ktorom reaguje na "kontroverziu" a snaží sa objasniť svoje stanovisko. Inštitút v ňom zdôraznil, že je "proti akémukoľvek krutému zaobchádzaniu so zvieratami". Tvrdil tiež, že jeho klasifikácia je v súlade s usmerneniami Európskej únie.
Pokiaľ ide o kategorizáciu mačiek ako "cudzieho" druhu, inštitút pripomenul, že Felis catus bol domestikovaný pravdepodobne pred približne 10.000 rokmi v kolíske veľkých civilizácií starovekého Blízkeho východu, čo z prísne vedeckého hľadiska robí tento druh pre Európu cudzím. Inštitút tiež zdôraznil, že jediné, čo odporúča, je, aby majitelia mačiek obmedzili čas, ktorý ich miláčikovia trávia vonku počas obdobia hniezdenia vtákov.
