Do Tunisu, hlavného mesta Tuniska, sme prileteli v období ramadánu. Cestovateľ sa tu však ani počas moslimského pôstneho mesiaca nemusí báť hladu a smädu. Hotely a hotelové reštaurácie fungujú normálne, obchody s potravinami sú otvorené.
Pripraviť sa však treba na skrátené otváracie hodiny počas dňa, a to nielen v predajniach, ale aj v múzeách a pamiatkach. Naopak, večer krajina ožíva. Po prvej večeri podávanej o pol siedmej sa ľudia vyhrnú do ulíc, aby si – konečne sýti a s uhaseným smädom – posedeli v kaviarni alebo sa len tak prechádzali, stretávali a znovu jedli.
Dozvuky doby covidovej
Tí, ktorí chcú nakupovať, čakajú v radoch na večerné otvorenie obchodov. Zmrzlinár na rohu ešte pred polnocou predvádza deťom svoju sladkú kornútkovú šou, úzke uličky mediny sú na prasknutie plné. Predavači sa prebrali z celodennej letargie a sú vo svojom živle.
Teda – tak napoly. Ponúkajú nám nahlas svoj tovar, ale nie sú otravne naliehaví, hoci sme široko-ďaleko jediní Európania. Cítiť, že doba covidová sa ešte celkom neskončila. Vychutnávame si, že sme výlučne medzi domácimi, a na nich zasa vidieť, že sa tešia z našej prítomnosti. Sme si navzájom nádejou, že sa veci vracajú do normálu.
