Karla pochádza z futbalovej rodiny, jej strýko je rozhodcom a má za sebou zopár zápasov v našej najvyššej futbalovej súťaži. „Inšpiroval ma aj on. Rozhodovanie ma baví, keďže je to spojenie športu a zárobku. Motivuje ma to,“ povedala mladá rozhodkyňa, ktorá zarobí za zápas síce len pár eur, ale to nie je pre ňu to najdôležitejšie.
Patriarchát už zopár storočí neexistuje, ale mnohým fanúšikom akoby tento fakt unikal. „Zo začiatku to bolo ťažké. Vyskytovali sa určité narážky či urážky. Napríklad hneď v jednom z prvých zápasov mi hráč povedal, že namiesto zástavky mám chytiť radšej varechu a zmiznúť z futbalu,“ teraz už s úsmevom hovorí čerstvá absolventka zvolenského gymnázia. „Bolo mi to nepríjemné, no časom som si zvykla. Sem-tam mi vynadajú, no myslím, že je to v menšej miere ako pri mojich mužských kolegoch,“ pokračuje Karla, ktorú už teraz futbalisti aj funkcionári akceptujú.
Futbalisti jej nedajú pokoj ani mimo ihriska. Karlu si vyhľadajú na sociálnych sieťach. „Chodia mi správy pomerne často. Väčšinou sú však slušné,“ vraví zvolenská rodáčka.
Medzi jej koníčky patrí aj fitnes, veľa voľného času trávi v posilňovni. „Hráči mi píšu napríklad, že som pekná, zlatá a chvália môj výkon. Sú aj takí, ktorí sa chcú zoznámiť a ísť na rande. Také pozvánky však odmietam,“ uviedla mladá rozhodkyňa, ktorá uštipačným poznámkam nečelí iba od hráčov či divákov na tribúne.
Keď jej v noci zvonil telefón, netušila, kto ju budí. Nakoniec vysvitlo, že išlo o podguráženého kolegu, rozhodcu. „Povedal mi, aby som prišla len v tričku, bez nohavíc. Bolo to nielen nepríjemné, ale aj vrcholne nechutné,“ uzavrela Karla, ktorá by sa rozhodcovskému remeslu chcela venovať aj v budúcnosti. A možno aj na profesionálnej úrovni.
