Ekonomická univerzita začala od apríla ponúkať stovke študentov z Ukrajiny kurz slovenčiny, aby mohli následne v zimnom semestri nastúpiť na štúdium na slovenských vysokých školách. Zakladateľka jazykovej školy iCan Alona Kurotová poznamenala, že veľa študentov, ktorí sa na kurz zapísali, sa na Ukrajinu vrátilo, alebo sa presťahovalo niekde inde. "Všetci študenti sa rozhodli, že na Ekonomickej univerzite zostanú, pretože majú veľmi dobré pocity a univerzita ich podporovala," uviedla.
"Mali sme desaťtýždňový intenzívny jazykový kurz 15 hodín týždenne. Je to veľmi dobrá forma na naučenie sa cudzieho jazyka," povedala lektorka slovenského jazyka Mária Šimková. Ako doplnila, slovenský jazyk sa učili študenti nielen počas kurzu, ale stretávali sa s ním aj vo svojom okolí. Podľa nej je vidieť nárast ich jazykových zručností, ale aj schopností. "Veľa sme sa rozprávali, preberali sme veci, ktoré sa používajú aj v bežnom jazyku, aby vedeli nielen vyššiu spisovnú slovenčinu, ale aj sa bežne dorozumieť," uviedla.
Študentka Jana zhodnotila absolvovanie kurzu pozitívne. "Už teraz viem viac po slovensky. Chcem ísť na vysokú školu na Slovensku, tak pre mňa bol tento kurz dobrý," povedala 16-ročná študentka s tým, že podľa nej je ťažšie po slovensky písať, ako hovoriť. I 16-ročný Michal, ktorý býva v Gabčíkove, uviedol, že sa naučil po slovensky a spoznal aj nových kamarátov. Ocenil, že mohol absolvovať kurz aj online a nemusel každý deň dochádzať do Bratislavy.
Rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo uviedol, že systém vzdelávania na Ukrajine je taký, že 16-roční žiaci absolvujú strednú školu, preto sa môžu prihlásiť na slovenskú vysokú školu. "Väčší problém vzniká s ubytovaním, pretože ich zákonní zástupcovia musia súhlasiť s tým, že študent môže bývať vo vysokoškolskom internáte," konkretizoval rektor.
Kurotová progres študentov hodnotí pozitívne. Podľa nej motivácia žiakov sa znásobila najmä preto, že v nasledujúcich dňoch absolvujú prijímacie skúšky na vysoké školy na Slovensku. "Najťažšia pre nich nebola slovenčina, ale skôr ubytovanie či vybavovanie dokumentov," povedala Kurotová. Následne, keď si mladí žiaci vyriešili problémy ako to, že majú kde bývať a majú čo jesť, tak slovenčinu sa začali učiť ľahšie.
