A vedci tam pozorujú výrazné premeny ekosystému. Severná hranica lesa sibírskych smrekovcov neustále postupuje smerom k pólu a postupne vytláča rozsiahle tundry, ktoré sú domovom jedinečnej zmesi flóry a fauny. Odborníci z Inštitútu Alfreda Wegenera teraz vytvorili počítačovú simuláciu toho, ako by sa tieto lesy mohli v budúcnosti šíriť na úkor tundry. Ich záver znie jasne, iba dôsledné opatrenia na ochranu klímy umožnia, aby aspoň tridsať percent sibírskej tundry prežilo do polovice tisícročia. Vo všetkých ostatných, menej priaznivých scenároch sa predpokladá, že jedinečný biotop zmizne úplne. Štúdiu publikovali v odbornom časopise eLife.
Klimatická kríza je v Arktíde najvýraznejšia. Na ďalekom severe sa priemerná teplota vzduchu za posledných päťdesiat rokov zvýšila o viac ako dva stupne Celzia, oveľa viac ako kdekoľvek inde na svete. A tento trend bude pokračovať. Ak budú prijaté ambiciózne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov (Emisný scenár RCP 2.6), otepľovanie Arktídy do konca storočia by mohlo byť obmedzené na necelé dva stupne Celzia. Pokiaľ emisie zostanú vysoké (podľa scenára RCP 8.5), môžeme do roku 2100 zažiť dramatický nárast priemerných letných teplôt v Arktíde, a to až o štrnásť stupňov Celzia.
„Pre Severný ľadový oceán a morský ľad bude mať súčasné a budúce otepľovanie vážne dôsledky. Ale prostredie na pevnine sa tiež drasticky zmení. Široké plochy tundry na Sibíri av Severnej Amerike budú masívne zmenšené, pretože hranica lesa, ktorá sa už pomaly mení, bude v blízkej budúcnosti rýchlo postupovať na sever. V najhoršom prípade nezostane v polovici tisícročia prakticky žiadna tundra. Počas našej štúdie sme tento proces simulovali pre tundru v severovýchodnom Rusku. Ústredná otázka, ktorá nás zaujímala, znela: akou cestou emisií sa musí ľudstvo vydať, aby zachovalo tundru ako útočisko pre flóru a faunu, rovnako ako jej úlohu pre kultúry domorodých národov a ich tradičné väzby na životné prostredie?“ uviedla k svojej štúdii profesorka Ulrike Herzschuhová z Inštitútu Alfreda Wegenera pri Helmholtzovom centre pre polárny a morský výskum.
A jej záver znie jasne. Aby bolo zachované aspoň tridsať percent tundry, musí ľudstvo emisie skleníkových plynov obmedziť podľa najprísnejších a najambicióznejších plánov.
