Ani autom, ani autobusom, ale na elektromotorke. Keďže s ňou nemohol ísť po diaľnici, pobral sa trasami, po ktorých ľudia bežne nechodia, a práve to bolo z celej cesty najzaujímavejšie. Novému Času prezradil, čo všetko zažil a porozprával nám aj o svojom spoločnom stolovaní s motorkou. S myšlienkou prejsť naprieč Slovenskom sa Dávid pohrával vyše roka.
„Na elektromotorke ma lákala tá voľnosť a že sa nebudem nikam ponáhľať,“ priblížil Dávid. „Mám model Super Soco TC PRO. Elektromotorka funguje tak, že buď pôjdete rýchlo, no na jedno nabitie kratší úsek, alebo uberiete a budete mať väčší dojazd. Ja som volil druhý variant,“ pokračuje obchodný manažér. Štartoval 25. apríla a tabuľku Záhorskej Vsi míňal v sobotu 30. apríla.
S motorkou za jedným stolom
Po diaľnici sa týmto strojom jazdiť nemôže, ale to Dávidovi očividne neprekážalo. „Mohol som si vychutnať cesty, po ktorých ľudia bežne nechodia. Preto som sa zameriaval na miesta ako Žehra, pevnosť Bzovík alebo neprebádané zákutia samotných Polonín,“ prezradil s tým, že väčšinou improvizoval a hlavu si nelámal ani s ubytovaním. „Riešil som to až večer, keď už som mal ako-takú predstavu, kam sa dostanem,“ povedal. S motorkou sa stravoval na jednom mieste.
„Ak bola v nejakej reštaurácii zástrčka, využil som to na obed aj dobíjanie motorky,“ smial sa. „Vyznie to ako klišé, no najkrajším zážitkom bola samotná cesta, z ktorej mám krásne spomienky na miesta aj ľudí, s ktorými som sa, dúfam, nevidel naposledy,“ povedal úprimne. „Rodinka v Príslope (okr. Snina) mi poskytla zástrčku na dobitie, navyše mi dala aj najesť, a keby som nešoféroval, tak by som dostal aj víno,“ jasá nad dobrými ľuďmi. A čo ho onedlho čaká?
„V júli sa stanem otcom, takže od bláznivého cestovania si dám na chvíľu pohov. V hlave už však mám plán na budúce leto. Tentoraz vozidlom, a nie hocijakým. Dovtedy budem cestovať po Slovensku ako doteraz. Nech to priezvisko nemám len na parádu,“ dodal na záver.
