Mimoparlamentný opozičný subjekt o tom informoval v pondelok v tlačovej správe s tým, že by sa tiež zvýšila kvalita bývania a zlepšilo životné prostredie. Približne polovicu zemného plynu na Slovensku spotrebujú budovy.
„Masívnejšia podpora obnovy domov sú dve muchy jednou ranou. Výrazne by sme obmedzili spotrebu plynu a zároveň znížili dnešnú extrémnu závislosť od Ruskej federácie. Pomohli by sme tým celej krajine a ak by sa na to využili peniaze z Európskej únie, prispeli by sme k ich lepšiemu čerpaniu, v ktorom Slovensko dlhodobo zlyháva,“ povedal predseda KDH Milan Majerský.
Vláda plánuje z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti finančne podporiť do roku 2026 obnovu 30-tisíc rodinných domov, čím by sa znížila ich energetická náročnosť o 30 percent. Podľa kresťanských demokratov je to málo, lebo ide iba o tri percentá všetkých rodinných domov na Slovensku a obnovu potrebuje vyše 400-tisíc domov.
„Ak by sme postupovali tempom, aké si zvolila vláda, dotovaná obnova všetkých domov by trvala vyše 50 rokov. V čase energetickej krízy a hrozby zastavenia dodávok ruského plynu, na ktorom je Slovensko bytostne závislé, potrebujeme násobne vyššiu a rýchlejšiu pomoc vlády,“ tvrdí ekonomický expert KDH Jozef Hajko. Dotácie štátu by podľa neho mali byť pre majiteľov rodinných domov nárokovateľné.
Finančná pomoc štátu pri zateplení fasády, výmene okien, zmene vykurovacieho kotla či namontovaní slnečných kolektorov by sa podľa hnutia mala týkať aj bytových domov s viacerými domácnosťami.
„Zhruba 15-tisíc eur na jeden rodinný dom, ako s tým počíta plán obnovy, by nemalo ročne smerovať iba k majiteľom 7 500 rodinných domov, ale k viacnásobne vyššiemu počtu. I predpokladané dotácie, ktoré sú v pláne obnovy rozpočítané na priemerne 132 miliónov eur ročne, by sa mali znásobiť,“ uviedol Hajko. Vláda by podľa KDH mala výraznejšie podporiť aj využívanie alternatívnych a ekologických zdrojov energie, napríklad bioplynu.
