Aké máte fotky a spomienky na oslavy 1. mája? Pošlite nám obrázky aj s vašim popisom a kontaktom na mail tip@novycas.sk alebo whatsapp 0918 620 001!
Do prvomájového sprievodu vyparádila mama vtedy 4-ročnú Drahušku do kroja a jej neodolateľný úsmev učaroval jednému z fotografov. Snímku krásneho dievčatka na rukách mamy využila vtedajšia propaganda tak dokonale, že ju vytlačili nielen na plagátoch, ale aj na titulných stránkach rôznych časopisov ešte aj v časoch, keď už drala vysokoškolské lavice.
Niekto to bral ako nutné zlo, niektorí ľudia si však prvomájové sprievody užívali. Deti s mávadlami, rodičia s transparentmi, všade stánky s pivom i klobásami a pod tribúnou pracujúci skandujúci rôzne heslá, oslavujúce socializmus. Tak to vyzeralo na námestiach po celom Slovensku. Jeden z takýchto sprievodov poznačil aj osud malej Drahušky.
„Narodila som sa v Bratislave, a keď som mala asi štyri roky, moja maminka ma obliekla do kroja. V tom čase boli prvomájové manifestácie veľký sviatok, takže každý bol pekne oblečený a ja som nemohla byť výnimka,“ začína rozprávanie Drahomíra, ktorá sa v roku 1964 spolu s rodičmi zúčastnila osláv na Námestí SNP v hlavnom meste.
„Z toho všetkého si pamätám, že mame niekto povedal, aby ma zobrala na ruky. Vtom nás niekto odfotografoval,“ spomína na osudný moment vyštudovaná učiteľka, ktorá je momentálne na dôchodku.
Otec zbieral plagáty
Už nasledujúci rok bola celá Bratislava oblepená plagátmi, na ktorých bola Drahuška so svojou mamou. Rodičia boli podľa nej veľmi prekvapení, že sa niečo také objavuje. „Otec chodil po obchodoch a pýtal si plagáty, ktoré mali dve veľkosti - malé a veľké. Tie boli doslova všade, vo výkladoch, na dverách v obchodoch,“ opisuje chvíle, keď sa takpovediac stala detskou hviezdou tej doby.
To však nebolo všetko, fotku v hojnom počte využívali aj médiá. „Fotografia bola veľmi obľúbená a dokonca sa objavila aj na titulke vtedajších Učiteľských novín. Fotografia sa dokonca ako propagačný materiál predávala za 5 korún. Mama pracovala v Kerametali, kde mala na starosti nástenku. K tej fotografii sa dostala tak, že si ju kúpila. Maminku už nemám, ale toto je tiež pekná spomienka na ňu a na 1. máj v Bratislave,“ prezradila Drahomíra.
Kroj z Vlčnova
Otázne je, prečo si režim na propagáciu Sviatku práce vybral dievčatko v kroji, a nie niekoho v pionierskej šatke a rovnošate. Podľa Drahomíry to môže mať na svedomí práve nádherný kroj, ktorý zjavne všetkých ohúril. „Bol moravský z Vlčnova, odkiaľ pochádzal otec, takže nebol problém dostať sa k niečomu takému,“ opisuje. To bolo však prvý a posledný raz, čo ho mala bývalá učiteľka na sebe. Neskôr ho jej rodičia darovali. „Bol odoslaný do Austrálie, kde máme rodinu, a tam sa ním pýšili zase naši rodáci,“ hovorí, hľadiac na krásny kus oblečenia na fotografii.
Šok na vysokej škole
Jej fotografie sa objavovali v májovom čase ešte niekoľko rokov. Keď už si myslela, že zachytený moment upadne do zabudnutia, prišiel doslova šok. Keď ako vysokoškoláčka išla okolo výkladu, opäť tam visela jej fotka. „Slušne som sa opýtala, že keď sa máj skončí, či si ju môžem prísť vyzdvihnúť, že na tej fotke som ja. Nikto mi neveril a ani mi ju nedali,“ smeje sa Drahomíra.
Možno aj pre tento závan popularity spomína na prvomájové manifestácie skôr pozitívne. „Bol to sviatok a vstávať sme v ten deň museli veľmi skoro, lebo už by sme sa vlakom nikam nedostali, keďže mnoho ľudí cestovalo na oslavy. Škoda, že dnes nám už zostali len spomienky,“ uzavrela Drahuška.
