Pri príležitosti 100. výročia vzniku súťaže ho v roku 2017 zvolili medzi 100 najlepších hráčov v histórii profiligy. V roku 1988 ho uviedli do hokejovej Siene slávy.
Jeho kariéra bola spätá najmä s Montrealom, ktorý si ho vybral v roku 1971 ako celkovú jednotku draftu. S Canadiens päťkrát vybojoval Stanleyho pohár, trikrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti a dvakrát Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča celej súťaže. Získal aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off a trikrát bol hráčmi zvolený za najužitočnejšieho hráča základnej časti (Ted Lindsay Award). S kanadskou reprezentáciou triumfoval na Kanadskom pohári 1976.
Kariéru prvýkrát ukončil v roku 1985, no o tri roky neskôr sa vrátil a odohral jednu sezónu za New York Rangers a dve vo farbách Quebec Nordiques. Celkovo odohral v NHL 1254 zápasov základnej časti, v ktorých strelil 618 gólov a pripísal si 769 asistencií a 1487 bodov. V play off mal bilanciu 128 duelov a 134 bodov (58+76).
Rakovinu mu prvýkrát diagnostikovali v roku 2019 a lekári mu následne odstránili pľúcny lalok a lymfatické uzliny. Zo zhubnej choroby sa však nedokázal úplne vyliečiť, v októbri 2020 sa mu vrátila. "Je to veľká rana, ale v boji budem naďalej pokračovať s odvahou a rozvahou," citoval vtedy Lafleura web nhl.com. Podstúpil aj operáciu srdca, pri ktorej mu zaviedli bypass.
