Štvrtok 30. 6.
Melánia
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
20.04.2022 10:17 | Správy | Európa

7 z 10 Slovákov je spokojných s členstvom Slovenska v EÚ

Poznáme výsledky najnovšej Národnej správy Eurobarometra doplnené aj ďalšími zaujímavými a čerstvými zisteniami o tom, ako vidia Slováci a Slovenky život v EÚ a doma na Slovensku, komu dôverujú i čo im aktuálne chýba alebo ich trápi.

Z údajov vyzbieraných v prvej polovici februára 2022 v rámci Národnej správy Eurobarometra vyplýva, že Európsku úniu pozitívne vníma približne každý tretí Slovák či Slovenka (35 %) a ďalšia tretina (38 %) opýtaných ju vníma neutrálne. Negatívne ju vníma 26 % Slovákov. V apríli 2022 sme urobili aj aktualizáciu tohto prieskumu tak, aby sa tam mohla odraziť aj nová realita vyvolaná vojenským konfliktom na Ukrajine a zistili sme, že pozitívne vnímanie EÚ vzrástlo. EÚ tak najnovšie pozitívne vníma už takmer polovica Slovákov, teda 42 %.

S členstvom Slovenska v Európskej únii je spokojných 72% opýtaných

Slováci a Slovenky podporujú väčšinu spoločných európskych politík. Najviac však voľný pohyb občanov EÚ, ktorí môžu v Únii žiť, pracovať, študovať a podnikať. Aj na tomto zistení vidíme, že slovenská verejnosť kladie silný dôraz na sociálne témy a na politiky, ktoré môžu priaznivo ovplyvniť každodenný život bežných ľudí. Slováci podporujú aj to, že EÚ zaisťuje, aby každá nová obchodná dohoda, ktorú EÚ uzavrie, mala najvyššie štandardy ochrany klímy, životného prostredia a práce, ako aj hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou či posilnenie vonkajších hraníc EÚ väčším počtom príslušníkov európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Takmer každý druhý občan SR je dlhodobo spokojný s fungovaním demokracie v EÚ.

Slovákov najviac trápia rastúce ceny, zdravie a ekonomická situácia

Slováci vnímajú súčasné problémy na Slovensku negatívnejšie ako obyvatelia v ostatných krajinách Európskej únie. Sociálna nespokojnosť Slovákov sa odráža aj v ich vnímaní najpálčivejších problémov, ktorými sú pre nich najmä rastúce ceny, inflácia a náklady na život spolu so zdravím a ekonomickou situáciou v krajine. Oblasť zdravia vníma ako problematickú až tretina Slovákov. Len necelá polovica opýtaných Slovákov vyjadrila relatívnu spokojnosť so zvládaním pandémie COVID-19. Slovákov podľa prieskumu trápi aj ekonomická situácia ich krajiny. Ekonomický dopad pandémie obyvatelia Slovenska vnímali už na prelome rokov 2020-2021, kedy ekonomickú situáciu na Slovensku hodnotilo ako zlú až 8 z 10 obyvateľov. Aktuálne hodnotia ekonomickú situáciu ako zlú približne tri štvrtiny (76 %) obyvateľov Slovenska. Až 9 z 10 respondentov zo Slovenska vnímajú vážne hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu a takmer dve tretiny opýtaných (65 %) pociťujú aj vážne dôsledky pre ich osobné financie. Takmer polovica (49 %) slovenských respondentov považuje plán obnovy a odolnosti za efektívny nástroj na podporu hospodárstva po pandémii. Dôvera v jeho účinnosť však na Slovensku mierne klesla. Naopak, obavy z negatívnych zmien životného prostredia pociťuje len 7 % opýtaných Slovákov. Ide síce o malé percento Slovákov, avšak z prieskumov aj vychádza, že vnímanie tohto problému na Slovensku pomaly narastá. Obyvatelia Slovenska celkovo vnímajú aktuálnu situáciu v krajine výrazne negatívne. V čase prieskumu hodnotili situáciu na Slovensku ako zlú až tri štvrtiny Slovákov (74%).

Dôverujú Slováci viac ich národným alebo európskym inštitúciám?

Negatívne hodnotenie sociálnej situácie Slovákov sa odráža aj v ich dôvere k národným politickým inštitúciám, nie však vo vzťahu k EÚ. Z národných inštitúcií obyvatelia Slovenska najviac dôverujú armáde SR. Dôveruje jej až 54 % Slovákov a Sloveniek. Policajnému zboru dôveruje necelá polovica občanov Slovenska. Dôvera Slovákov v políciu je oproti priemeru EÚ, ktorý je na úrovni 70 %, veľmi nízka. Slováci začínajú pomaly posilňovať svoju dôveru v súdy. Táto dôvera zaznamenala výrazný prepad v roku 2019, no aktuálne pozorujeme síce pomalý, ale kontinuálny nárast dôvery v slovenské súdnictvo. Momentálne mu dôveruje takmer tretina Slovákov. Z Národnej správy Eurobarometra aj jasne vyplynulo, že Slováci málo dôverujú slovenskej vláde. Vo všetkých susedných krajinách je aktuálne vyššia miera dôvery voči vlastnej vláde, ako na Slovensku, kde jej dôveruje len približne každý piaty Slovák (22 %). Podobne je na tom aj Národná rada SR, ktorej dôveruje len 23 % Slovákov.

Ako je to však s dôverou Slovákov voči EÚ a jej inštitúciám? Vzťah Slovákov k EÚ sa oproti minulému prieskumu veľmi nezmenil, čo môže aj naznačovať, že Slováci pripisujú hlavnú zodpovednosť za zlú sociálnu situáciu najmä domácim inštitúciám a neprenášajú ju na „Brusel“. Európskemu parlamentu prejavuje svoju dôveru 43 % opýtaných Slovákov. Podobné množstvo Slovákov dôveruje aj Európskej komisii. Únii ako celku dôveruje rovnako 43 % opýtaných Slovákov a Sloveniek. Táto dôvera v európske orgány vo všeobecnosti súvisí s deklarovanou znalosťou fungovania EÚ, čo znamená, že ľudia, ktorí tvrdia, že vedia, ako EÚ funguje, prípadne sa cítia byť informovaní o európskych otázkach, vykazujú obvykle vyššiu mieru dôvery k jej inštitúciám. No na Slovensku si viac ako polovica obyvateľov myslí, že Slováci nie sú dobre informovaní o európskych záležitostiach. Slováci sú však v tejto otázke stále optimistickejší ako priemer EÚ.

Akým médiám na Slovensku dôverujeme?

Pri formovaní názorov, postojov a dôvery zohrávajú dôležitú úlohu médiá. Za najdôveryhodnejšie médium Slováci považujú najmä televíziu a rozhlas. Dôveruje im až polovica Slovákov. Nasledujú tlač a internet. Najmenšiu dôveru majú u slovenskej verejnosti sociálne siete, stále im však na Slovensku dôveruje viac ľudí, ako je tomu v priemere EÚ. Dôvera v sociálne siete síce mierne vzrástla, no stále sa pohybuje len okolo 26 %. K tomuto výsledku môže prispievať aj fakt, že až 77 % opýtaných Slovákov a Sloveniek uviedlo, že sa často stretávajú so správami alebo informáciami, o ktorých si myslia, že skresľujú realitu alebo sú nepravdivé. Zároveň takmer dve tretiny Slovákov sú presvedčené, že takéto správy vedia ľahko identifikovať. Takéto sebahodnotenie však nemusí celkom zodpovedať realite a práve viera vo vlastnú „imunitu“ voči dezinformáciám môže byť príčinou ich prijímania.

Prieskum verejnej mienky Eurobarometer sa v členských krajinách Európskej únie organizuje od roku 1973. Dvakrát ročne sa realizuje tzv. štandardný Eurobarometer, ktorý sa týka širokého spektra otázok súvisiacich s európskou integráciou, domácou politikou a analyzuje názory Európanov aj na iné spoločenské témy. V 27 členských a piatich kandidátskych krajinách bolo v januári a februári 2022 oslovených 26 696 respondentov starších ako 15 rokov.

Diskusia /
Súvisiace články:
Autor: europa.sk

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania. Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov viac informácií k ochrane osobných údajov.

Odporúčame z TIVI.sk
Vojnou zničená Ukrajina rozmýšľa, ako splatí dlhy: Do úvahy prichádzajú dve možnosti
Boris Johnson si voči Putinovi poriadne dovolil: Moskva učinila rázny krok, jej reakcia je impozantná
Šéf NATO sľúbil podporu krajinám v Afrike a na Blízkom východe: Varuje pred vplyvom Ruska a Číny
Smer naberá na sile, OĽANO a SaS poriadne strácajú: Keby boli voľby dnes, takto by dopadli!
Doteraz opatrná Ankara sa vyjadrila jasne: Vojnu na Ukrajine treba ukončiť
Horúce počasie majú vystriedať supercelárne búrky: Čakajú nás obrovské krúpy a prívalové dažde
Vodič dodávky na prvý pohľad dokonalo zaparkoval, tak si to ale nepredstavoval: Po tomto bude mať hlboko do vrecka!
NHL zverejnila rebríček najrýchlejších korčuliarov: Medzi elitou svieti aj meno jedného Slováka
USA by mali Turecku predať stíhačky F-16, ktoré Ankara chce: Chýba ešte jeden krok
Mladú pracovníčku fastfoodu zastrelil nahnevaný zákazník: Šialený dôvod psychopata!
Situácia na našich hraniciach s Ukrajinou: Minister vnútra Roman Mikulec ju jednoznačne špecifikoval
Prestup, ktorý ho bude ešte dlho mrzieť: Stálica lotyšskej reprezentácie si už národný dres neoblečie