Archeologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová pre TASR priblížila, že Slovenskom prechádza pomyselná kultúrna hranica medzi západnom Európy s obyčajou jarného šibania a východnými oblasťami s prevažujúcim polievaním. „Približne do polovice 20. storočia bolo na západe Slovenska rozšírené šibanie, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie, na juhozápade boli známe obidve tradície,“ uviedla.
Vznik takpovediac až rituálnych obradov treba hľadať medzi slovanskými predkami. Kresťanské sviatky sa spojili so starými pohanskými sviatkami príchodu jari. Veľkonočný pondelok bol prvý deň po skončení pôstu a ľudia mali chuť sa znovu zabávať, spievať a tancovať. Voda mala počas Veľkej noci predovšetkým očistný i ozdravujúci účinok. „Namočenie dievčat mládencami do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie,“ doplnila Kučerová.
V Kežmarku sa miešalo množstvo národností. Popri Slovákoch a Maďaroch bola majoritou nemecká populácia a ich veľkonočné zvyky sa viazali práve k pondelku. Mladé dievčatá a chlapci sa po oblievačke stretávali v tzv. rockenstube, kúdelnej izbe, v zime slúžila aj na priadky. „Na Veľkonočný pondelok medzi seba prijímali nových členov z radov žiakov posledného ročníka ľudovej školy. Dievčatá sa museli do rockenstube 'vkúpať', čiže ich poriadne pooblievali, a chlapci 'vkúpiť' zaplatením prípitku,“ priblížila Kučerová. Zaujímavá tradícia sa podľa nej dodržiavala v neďalekej Veľkej Lomnici, kde na druhý deň oblievali dievčatá, ktoré chceli chlapcom vrátiť vedro studenej vody. „Neraz sa na ulici strhla aj 'oblievačková vojna',“ zdôraznila archeologička.
V mestách ako Kežmarok sa len málo vie o typických veľkonočných zvykoch mešťanov a šľachty. Aj tieto sviatky však boli u nich bohaté na prepychové jedlá. Oblievalo a šibalo sa miernejšie, chlapci dievčatá len elegantne postriekali ružovou vodou a za odmenu ich pohostili dobrotami. V časoch Kežmarského lýcea trávilo veľkonočné sviatky v meste aj mnoho študentov. Po dlhom pôste mali aj oni chuť sa zabaviť, čo sa často končilo trestom. „V čiernej knihe lýcea s priestupkami sa uvádza úsmevná historka. Študenti sa cez sviatky schádzali v krčme Koruna a popíjali. Keď ich tam našiel pedel - školník, rozšafne ho pozvali, aby si vypil. Pravdaže im vynadal, keďže študenti nemali čo sedieť v krčme. Oni ho na oplátku obliali,“ priblížila Kučerová s tým, že za trest si užili 24-hodinový karcer, teda školské väzenie.
