Hoci sa teší obľube návštevníkov, medzi ktorými nechýbajú ani známe osobnosti, ako sú speváčka Mária Čírová (33) či moderátor Michal Hudák (52), Sloboda zvierat tvrdí, že papagáje sú traumatizované. Podľa organizácie majú nedostatok denného svetla, pristrihnuté krídla a sú stresované ľuďmi. Majiteľka Arakova však tvrdenia o zlom zaobchádzaní rezolútne vyvracia.
Hoci je atrakcia navštevovaná, má aj odporcov, ktorí kontaktovali Slobodu zvierat, a tá sa k atrakcii ostro vyjadrila. „Využívanie zvierat na zábavu za účelom zisku je nemorálne a myslíme si, že chov väčšiny exotických, často ohrozených druhov, medzi ktoré patria aj veľké papagáje, by mal zákon povoľovať len oficiálnym zoologickým záhradám a schváleným záchranným staniciam, ktoré disponujú odbornou spôsobilosťou a zázemím na správny chov!“ uviedli zo Slobody zvierat.
Problém pre pristrihnuté krídla?
Inšpektor Slobody zvierat Jozef Chmel tvrdí, že pre tieto druhy vtákov je najprirodzenejším spôsobom pohybu let. „To je im znemožnené pre pristrihnuté letky. To môže negatívne vplývať na psychiku vtákov,“ vysvetlil. Súhlasila s ním aj vedúca zoologického oddelenia Zoo Bratislava Silvia Pirošková. „Strihanie letiek papagájom chovaným v uzavretom priestore nie je štandardné. Nie je na to žiadny opodstatnený dôvod,“ povedala.
Riaditeľka spoločnosti Arakovo Viera Poništová však predostrela silné protiargumenty. „Naše vtáky majú krídla upravené tak, aby vedeli čiastočne lietať a aby si neublížili v uzatvorenom priestore - cieľom je ochrana ich zdravia. Zákazníci u nás často zažijú, že na nich papagáje nalietavajú. Názor k strihaniu letiek považujeme za pokrytecký, keď je známe, že Zoo Bratislava strihá letky svojim vtákom – pelikánom a vodným vtákom chovaným na vodnej hladine – týmto druhom strihanie letiek psychickú ujmu nespôsobuje?“ pýta sa Poništová.
Spor o denné svetlo
Podľa Chmela problémom pre teplomilné vtáky zazimované vo vykurovaných chovných priestoroch je aj nedostatok denného svetla, pričom upozornil, že podľa neho sú tieto vtáky držané v umelom osvetlení. „Toto nie je veľkochov hydiny,“ dodal. Riaditeľka Arakova však oponuje, že ich operence sú vo vynikajúcom zdravotnom stave a pod neustálym dohľadom ošetrujúceho veterinárneho lekára Milana Kopčoka, ktorý pôsobil 20 rokov ako ošetrovateľ v Zoo Bratislava.
„Je expertom na chov vtákov v zajatí. Ich bezchybný zdravotný stav skonštatovalo za posledných 5 mesiacov minimálne 10 veterinárov vrátane Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Ani jeden z nich nezistil žiadne známky týrania,“ doplnila Poništová.
Stres z ľudí?
Ako ďalší problém vidí inšpektor zo Slobody zvierat aj priestory a koncept atrakcie. „Vtáky sú stresované kontaktom s desiatkami ľudí denne, to nie je, ako keď máte doma papagája, ktorý prichádza do styku len s vami a priateľmi,“ rozhorčil sa Chmel. Podľa Poništovej však málokto vie, že pre papagáje v zajatí je prirodzené byť v spoločnosti ľudí.
„Kontakt s nimi nie je pre ne traumatizujúci. Užívajú si pozornosť, obdiv aj kŕmenie, hladkanie či škrabkanie. A ak by boli týrané, ako uvádza Sloboda zvierat, môžem garantovať, že na človeka by nikdy neprešli. Naopak, správali by sa agresívne. Nič také však naše papagáje nerobia,“ uzavrela. Svedčí o tom aj to, že ľudia túto atrakciu vo veľkom vyhľadávajú.
Čím argumentujú
Sloboda zvierat
- Zvieratá používajú na zábavu.
- Pristrihávajú letky na krídlach.
- Vystavujú ich nedostatku denného svetla.
- Stresujú ich ľudia.
Arakovo
- Ide o sociálne vtáky, boli k tomu odmala vedené.
- Krídla upravujeme tak, aby vedeli čiastočne lietať, robí to aj zoo.
- Majú dostatok prirodzeného svetla a na noc ich prevážame do väčších priestorov.
- Vyrastajú s ľuďmi, tešia sa z pozornosti, hladkania či kŕmenia.
