Doma, v meste s približne 225.000 obyvateľmi, pracuje Kaťa na mestskom úrade. "Keď sa začala vojna, začali k nám prichádzať utečenci z Charkova. Zriadili sme im v meste tábor, organizovali pre nich humanitárne zbierky, zháňali a vybavovali všetko, čo bolo treba," priblížila s tým, že neskôr sa rady utečencov rozšírili aj o obyvateľov Sumskej oblasti.
Koľko ich do Kremenčuka prišlo, Kaťa nevedela, mnohí utečenci pokračovali po niekoľkých dňoch v ceste ďalej na západ krajiny. V dvojizbovom byte, kde býva so svojím manželom právnikom a dvoma dcérami, sama prichýlila najprv svojich rodičov, neskôr aj tehotnú príbuznú s manželom.
Aj keď Kremenčuk dosiaľ nie je cieľom ostreľovania, Katinu rodinu, rovnako ako mnoho ďalších, "vyhnal" z domova strach o svoje deti a nezvládnuteľný stres z neustálych poplachov. "Uložili sa spať, naraz siréna, treba sa poobliekať, ísť niekam, o hodinu-dve sa vrátiť naspäť, zas do postele, na to opäť siréna, bolo to pre nich veľmi stresujúce," ozrejmila Natália, ktorá u seba v Humennom svoju sesternicu a jej dcéru Kaťu s deťmi ubytovala.
Od začiatku vypuknutia vojnového konfliktu našlo u Natálii, pôvodom Ukrajinky, žijúcej v Humennom 49 rokov, dočasné útočisko ďalších 11 vzdialených príbuzných a rodinných známych. "Susedia pomáhajú s dopravou, zásobili nás potravinami i športovými potrebami pre dievčatá, poskytli ubytovanie pre jednu z rodín," skonštatovala. Ako dodala, všetci veria, že vojna sa o pár dní skončí a rodina a známi sa budú môcť vrátiť domov.
