Dnes už dôchodca Mihailo, dobrovoľne pracuje v jednom zo skladov v Mukačeve, kde sa sústredí humanitárna pomoc. Stráži bránu a v prípade potreby ju otvára aj zatvára. Ak je treba pomáha i vykladaním podarovaných vecí. Časť z nich smeruje aj ukrajinským vojakom, ktorí bojujú proti ruským agresorom.
A práve v tom vidí Mihailo veľký rozdiel. “Vtedy to bola spolupráca. Do Československa prišli vojaci takmer zo všetkých štátov Varšavskej zmluvy. My sme nestrieľali do ľudí, ani sme nikoho nebombardovali, ako dnes u nás Rusi,” vysvetľuje exvojak, ktorý v Československu strávil 10 rokov. “Bol som u vás v rokoch 1978 – 88. Poznám Košice, Prešov, Zvolen, či Brno. Nemyslím si, že nás ľudia nemali radi, alebo považovali za okupantov. Mám len tie najlepšie skúsenosti,” vysvetľuje dobrovoľník.
Dnes vraví, že Rusov treba zastaviť. “Toto je naozajstná okupácia. Nie to, čo bolo v Československu. Rusi nám bombardujú školy, nemocnice, zomierajú nevinní ľudia, medzi nimi aj maličké deti, po stovkách. Útočia aj na jadrové elektrárne a bojíme sa, aby to nedopadlo veľmi zle. Toto nie je z ich strany spravodlivá vojna. Pravda je na našej strane,” prízvukuje niekdajší sovietsky vojak, ktorý je odhodlaný pomáhať kým bude vládať. "Je to moja povinnosť. Verím, že Rusov porazíme. Naši vojaci sú veľmi statoční. Ukrajina je v práve, a preto okupantov vyženieme,” uzavrel Michailo.
