Celkový obraz slovenskej pohostinnosti a ochoty pomôcť však kazí druhá skupina obyvateľstva, ktorá má k pomoci neustále nejaké výhrady. Svoje si zažila aj právnička Lucia, ktorá sa o skúsenostiach rozpísala na facebooku. Bezpečný prístav totiž poskytla 4 ženám z Ukrajiny, ktoré stratili úplne všetko.
"Pred pár dňami sme ubytovali štyri ženy z Charkova a Krivoj Rogu. Krásne dievčatá, ktoré podľa ich slov- ešte pár hodín pred inváziou žili skvelý život dvadsaťročných žien, ktorým patril svet. Ich svet. A ich krásna Ukrajina. A zrazu sa z ničoho-nič po piatich dňoch cesty, ocitli v cudzom svete. S holým životom a jedným batôžkom. Unavené, ustráchané, vďačné a skromné," uviedla Lucia.
Po tom, čo však dievčatá ubytovala, sa začali ozývať ľudia, ktorým sa nepáči, že sa na Slovensku pomáha vojnovým utečencom. Dôvody na odmietanie pomoci, majú rôzne, vždy sú však hlúpe. "Na jednej strane, je krásne sledovať, ako sa Slovensko, v priebehu pár dní, stalo doslova Slovenskou dobrovoľníckou republikou. No na strane druhej, ma veľmi prekvapuje, oná zvláštna slovenská nátura, kedy sme schopní druhým závidieť svalovú dystrofiu, rakovinu, a teraz už dokonca aj vojnu," situáciu verne opísala Lucia.
"Mne samej prišlo niekoľko nepochopiteľných správ a cenných odporúčaní: Napr. aby som išla vrátiť diplom...Prečo nedám byt radšej Slovákom...Či sú ukrajinské deti viac ako slovenské...Prečo sa ´týmto´ rozdáva, keď sami máme málo..." napísala šokovaná právnička.
"Málo? Skutočne? Málo budeme mať až keď budeme stáť na stanici vo Frankfurte alebo v Birminghame s batôžkom MY. A vtedy dúfam, že sa tam nájde taká Lucia, Kristína, Magda, Mikina, Danka, Anka, Ľudmila a veľa iných ľudí, ktorí budú k nám podobne láskaví, ako sme teraz my k tým, ktorí to potrebujú. Pretože dobro sa dobrom násobí... Prosím, iba buďme ľuďmi. Veď predsa, všetci zdieľame rovnakú biológiu, bez ohľadu na ideológiu.Krv máme všetci červenú... A hlavne, všetci milujeme svoje deti," ukončila krásnymi slovami Lucia.
