Ukrajinec poznamenal, že jeho rodina mala v Kyjeve zázemie. Keď sa začala vojna, kontaktovali kamaráta zo západnej Ukrajiny, aby zistili, či je bezpečné presunúť sa na Slovensko. "Najprv nám poradil, aby sme počkali. Neveril, že sa začala vojna, ale keď prezident o pár hodín hovoril o invázii, zobrali sme, čo bolo po ruke, a utekali," povedala manželka Khilenka.
Poznamenala, že na západ Ukrajiny cestovali z dôvodu preplnených ciest 29 hodín. Cestou im došiel benzín, ktorý sa už nikde nedal kúpiť, preto museli zmeniť plány. Zastavili sa pri Ivano-Frankivsku, na hranice ich odviezol kamarát. Na hraniciach ich už následne čakal Khilenko.
"Veľmi som sa bál o svoju rodinu. Bol to stres. Chcel som ísť po ne sám, ale kolegovia mi ponúkli pomoc," povedal Khilenko. Ako dodal, všetci si vážia aj celkovú pomoc európskych krajín pri prijímaní ukrajinských utečencov. "Na Slovensku som videl ľudský postoj tak na úrovni vládnych organizácií, ako aj na úrovni bežných ľudí - mojich vysokoškolských kolegov," dodal.
Zároveň doplnil, že sa dobre pamätá na hrôzy druhej svetovej vojny, o ktorých mu rozprával otec. "Toto by nemal už nikto zažiť. Neviem, čo bude ďalej. Na Slovensku sa cítime bezpečne, no stále sa chceme vrátiť na Ukrajinu," uzavrel.
Khilenko je autorom a spoluautorom viac ako 150 vedeckých publikácií. Zaregistroval niekoľko patentov a patentových prihlášok v USA a Nemecku. Osem rokov viedol Ukrajinský výskumný ústav telekomunikácií. Aktuálne pôsobí na FIIT STU v Bratislave, kde sa zameriava na tému kybernetickej bezpečnosti.
