Kurzarbeit má pomôcť zamestnávateľom v prípade, ak v dôsledku vonkajšieho vplyvu musia nechať zamestnanca doma. Pravidlá sú nastavené tak, že zamestnanec v takomto prípade dostane náhradu mzdy v minimálnej výške 80 % priemerného zárobku. Ak firma splní podmienky, dostane od štátu finančnú podporu vo výške 60 % priemerného zárobku, zo svojich teda musí zaplatiť len zvyšnú pätinu.
Podpora sa vzťahuje na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou (napríklad pandémia), výnimočný či núdzový stav vyhlásený prezidentom či na mimoriadnu okolnosť vyhlásenú vládou (medziročný pokles ročného hrubého domáceho produktu aspoň o tri percentá). Takisto sa sem zaraďujú okolnosti vyššej moci ako povodeň, požiar, chýbajúce dodávky materiálov v dôsledku nehody a podobne. Medzi situácie, keď by firma mala mať nárok na štátnu podporu, majú patriť aj hospodárske ťažkosti spoločností napríklad pri výpadku dodávok do výroby, čo odborníčka považuje za chybu.
"Kurzarbeit by mal byť nástrojom pre núdzové prípady, napríklad katastrofy s dosahom na ekonomiku krajiny, regiónu či konkrétneho sektoru," uviedla Kyselová s tým, že vhodným príkladom je pandémia nového koronavírusu a s ňou súvisiaci lockdown. Kurzarbeit by však podľa nej v žiadnom prípade nemal byť nástrojom na riešenie hospodárskych ťažkostí firiem.
Kyselová hovorí, že systém pomoci by mal byť adresný, nemal by to byť systém na dotovanie firiem vždy, keď budú čeliť nejakému podnikateľskému riziku. "Napríklad riziko výpadku dodávok súčiastok či surovín do výroby a ďalšie podobné riziká majú firmy znášať samé," skonštatovala odborníčka s tým, že kurzarbeit je takto podľa nej nastavený príliš veľkoryso.
