Vo veku 91 rokov naposledy vydýchol známy architekt Iľja Skoček starší, ktorý zanechal svoju stopu na viacerých projektoch v Bratislave aj v našich veľhorách. Čo patrí medzí jeho najväčšie diela a ako si na neho spomína známa etnologička Katarína Nádaská?! Ilja Skoček starší patril k najvýznamnejším slovenským architektom. Jeho pečať je na viacerých projektoch, a to nielen v hlavnom meste.
Tak ako v týchto dňoch končí aj jeho naznámejšie dielo, budova Istropolisu, skončila nečakane aj pozemská púť jej spolutvorcu. „Bol v tíme ako jeden z riadiacich pracovníkov tímu Istropolisu. Ten bol vnímaný ako veľkorysá stavba, ktorá vznikla aj preto, že v tej dobe bol dostatok peňazí, aby sa takáto stavba mohla naprojektovať. Bola takým novodobým symbolom Bratislavy,“ spomína na dobu výstavby etnologička Katarína Nádaská.
Mramor od Castra
Na obklad Istropolisu bol použitý veľmi vzácny mramor z Kuby, hoci pôvodne sa plánovalo, že použijú kararský. „Naň aj peniaze boli, ale všetky dane a poplatky, ktoré by sa museli zaplatiť, by boli drahšie ako samotný mramor. Preto sa siahlo po lacnejšom riešení, ktorým bol mramor z Kuby. Bol darom od vtedajšieho komunistického diktátora Fidela Castra,“ povedala etnologička s tým, že budova bola riešená nadštandardne na tú dobu. Veľkorysý priestor bol napríklad, čo sa týkalo scény, ale aj zázemia pre umelcov, všetko bolo veľmi dobre riešené. „Problém nastal po 10 - 12 rokoch, pretože údržba sa po revolúcii akoby prestala vyplácať a kvôli tomu potom začala stavba chátrať,“ uviedla Nádaská.
Otec Dúbravky
Svoju stopu zanechal aj ako spoluautor pri sídlisku Dúbravka. To bolo považované za jedno z najkrajších a najlepších sídlisk, kde bolo plno zelene. „Dodnes sú byty v Dúbravke považované za jedny z najlepších v porovnaní s Petržalkou alebo s inými sídliskami. Na Iľju Skočeka mali veľmi dobré spomienky aj obyvatelia Bratislavy, pretože patril v modernej architektúre k tomu najlepšiemu, čo sme tu mali. Po roku 1989 mal vlastný ateliér a vždy, keď mal vlastné projekty, tak to, čo riešil, bol veľmi ochotný prispôsobiť aj návrhom klientov,“ opisuje etnologička s tým, že o niekoľko desiatok rokov predbehol svoju dobu.
Snažil sa reflektovať klimatické zmeny, a to aj v období, keď sa o tom až tak veľmi nehovorilo. Otec šiestich detí a nositeľ viacerých ocenení vydýchol naposledy 3. februára vo veku 91 rokov. V jeho šľapajach ide aj jeho syn Iľja Skoček mladší, ktorý je predsedom Slovenskej komory architektov.
Istropolis nebol jeho jediným dielom
- Iľja Skoček starší absolvoval štúdiá na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej a neskôr na Špeciálnej škole architektúry Akadémie výtvarných umení v Prahe. Okrem Bratislavy strávil niekoľko rokov aj v Alžírsku. Je autorom známych stavieb, okrem Istropolisu navrhol aj Hotel Sorea v Bratislave, ktorý dokončili v roku 1966.
Podľa jeho návrhu vytvorili aj Študentský domov Jura Hronca a v hlavnom meste sa spolu s kolegami podieľal na urbanistickom projekte, na základe ktorého vznikli v 60. rokoch 20. storočia bratislavské sídliská Štrkovec, Ružová dolina či Dúbravka. Svoju stopu zanechal aj v našich veľhorách, kde dodnes stojí ním naprojektovaný hotel Máj v Liptovskom Jáne či hotel Baník pri Štrbskom plese, dnes známy ako Sorea Trigan.
