Učiteľ sokoliarstva Ondrej (26) vysvetlil, že na ZŠ s MŠ Maximiliána Hella začali využívať kamery hlavne preto, že sa snažia deťom sprostredkovať svet z pohľadu dravca. Určitý čas im trvalo, pokiaľ sa naučili na dravca poriadne upevniť kameru, aby sa nehýbala a pri lete mu nezavadzala.
„Nemôže mu spôsobovať žiadny diskomfort. To znamená žiadne zle zapravené pierko a podobne, lebo ak by sa cítil nepohodlne, môže zaletieť. Preto sme vyrobili taký, nazvime to ruksak z koženej šnúrky, na ktorý pripevníme kameru. Dravce si na to veľmi rýchlo a bez problémov zvykli,“ vysvetlil postup.
Ide za hlasom
Lietanie s kamerami prebieha tak, že jeden zo sokoliarov je na vyvýšenom mieste, odkiaľ dravec vzlietne. Druhý sokoliar je väčšinou niekde pod ním, prípadne na ďalšom kopci. „Komunikuje sa pomocou mobilných telefónov alebo vysielačiek. Funguje to tak, že sa zapne kamera na chrbte, dravcovi dám dole sokoliarsku čiapku. On, ako ju má dole, vie, že sa má rozhliadnuť a začať hľadať svoju prácu. Cez telefón počuje aj známy hlas sokoliara a on ho z druhého bodu volá, keď ho zbadá so zdvihnutou rukavicou, tak vyrazí,“ opisuje učiteľ neľahký, no zaujímavý postup.
Často je to časovo náročné. „Napríklad vo Veľkej Fatre sme za 7 až 8 hodín urobili 3 videá. Musíme nájsť vhodné kopce a dravca tam vyniesť. Nixon váži viac ako 3 kilogramy, a to je už celkom pekná záťaž na ruke, ale myslím, že to stojí za to“ dodal s úsmevom Ondrej.
