Hlavnou príčinou zhoršenia úmrtnostných pomerov bolo najmä zvýšenie pravdepodobností úmrtia v seniorskom veku. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková.
SAV konštatuje, že nárast počtu zomretých v roku 2021, ktorý je možné vidieť z predbežných údajov Štatistického úradu SR, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odzrkadlí v ďalšom skrátení strednej dĺžky života u oboch pohlaví. Kým v predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51.000 až 54.000 osôb, v prvom roku pandémie stúpol tento počet na necelých 60.000. V roku 2021 umrelo dokonca viac ako 72.000 osôb, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje približne 13 úmrtí na 1000 obyvateľov.
"Takto vysoké počty zomretých osôb Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po druhej svetovej vojne. V oboch prípadoch však musím doplniť, že to bolo pri výrazne mladšej vekovej štruktúre obyvateľstva a pri početne menšej populácii," vysvetlil Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Výskumného demografického centra pri INFOSTAT-e. Výskumník na základe dostupných predbežných údajov zostavil takzvanú úmrtnostnú tabuľku, teda demografický model, ktorý prináša presnejší pohľad na vplyv pandémie na proces úmrtnosti v roku 2021.
"Tabuľka naznačuje, že v roku 2021 nedošlo len k skráteniu dĺžky života, ale tento jav prebehol v ďaleko väčšom meradle. Podľa predbežných údajov by medzi rokmi 2020 a 2021 mohla stredná dĺžka života pri narodení u mužov klesnúť o ďalších približne 1,8 roka a u žien o 1,7 roka. Ak to porovnáme so situáciou z roka 2019, tak v priebehu dvoch nasledujúcich pandemických rokov sa dĺžka života na Slovensku skrátila v mužskej časti populácie o asi 2,7 roka a u žien o viac ako 2,4 roka," zdôraznil demograf. Ako dodal, z hľadiska populačnej histórie tohto demografického procesu by sme sa tak vrátili na úroveň, ktorú Slovensko dosahovalo okolo rokov 2009 a 2010 u mužov a 2007 a 2008 u žien.
Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokom 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 – 74 rokov, no súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Ide najmä o osoby vo veku 50 – 64 rokov. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 – 49 rokov.
