Ďalšia ruská agresia voči Ukrajine bude mať podľa generálneho tajomníka aliancie Jense Stoltenberga vážne dôsledky. O tvrdých následkoch podľa agentúry AFP po videokonferencii hovoril aj Berlín. Londýn vo vyhlásení spomenul prípadné bezprecedentné sankcie, napísala agentúra Reuters.
"Zhodujeme sa, že ďalšia ruská agresia voči Ukrajine bude mať vážne následky," napísal Stoltenberg na twitter po rokovaní, na ktorom sa zúčastnili lídri Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Británie a zástupcovia Európskej únie.
Zníženie napätia medzi Západom a Ruskom si vyžaduje "pevné a vierohodné" varovanie aj bližší dialóg s Moskvou, uviedla kancelária francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Francúzsky štátnik chce podľa vyhlásenia po videokonferencii v nasledujúcich dňoch rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ich ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.
Iniciatíva v prijatí zásadných krokov vedúcich k zníženiu napätia teraz leží na Moskve, zhodli sa podľa hovorcu nemeckého kancelára Olafa Scholza účastníci rokovaní.
"Vodcovia sa zhodli, že ak by sa konala ďalšia ruská invázia na Ukrajinu, spojenci musia schváliť rýchlu odvetnú odpoveď vrátane bezprecedentného balíka sankcií," napísala vo vyhlásení kancelária britského premiéra Borisa Johnsona.
"Chcem zdôrazniť jednotu Severoatlantickej aliancie. V tejto chvíli tu nie je žiadny spojenec, ktorý by prelomil solidaritu s Ukrajinou a ostatnými členmi NATO," uviedol poľský prezident Andrzej Duda.
Jednotný postoj voči ruskej hrozbe pre Ukrajinu dnes predtým potvrdili aj ministri zahraničia krajín Európskej únie a šéf americkej diplomacie Antony Blinken, uviedol po ich spoločnom rokovaní český minister zahraničia Ján Lipavský. EÚ aj Spojené štáty podľa neho budú naďalej spolupracovať na príprave sankcií pre prípad, že by Rusko susednej krajine napadlo. Zástupcovia únijných vlád vyzvali Moskvu na upokojenie situácie a zopakovali, že dvadsaťsedmička je pripravená prijať masívne sankcie.
Severoatlantická aliancia dnes oznámila, že v reakcii na aktivity Ruska v okolí Ukrajiny uviedla svoje sily do bojovej pohotovosti a vysiela ďalšie lode a lietadlá na posilnenie obrany východnej Európy. Kremeľ v reakcii obvinil Západ, že zvyšuje napätie v regióne.
Rusko rozmiestnilo pri hraniciach s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že Moskva pripravuje možnú inváziu na Ukrajinu a že chystá provokácie, ktoré by mali podobnú operáciu zdôvodniť. Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo proruských povstalcov v Donbase, ale popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi. Moskva požaduje, aby sa NATO zaviazalo neprijať Ukrajinu za členský štát aliancie. Západ naopak trvá na politike otvorených dverí NATO.
